Knihy od Judith von Halle a Thomasa Mayera zaoberajúce sa pandémiou Covid-19, a ich recenzie v časopise Das Goetheanum vyvolali hlavne v nemecky hovoriacich krajinách diskusiu. Uverejňujeme preklady recenzií a následnú diskusiu zverejnené na stránkach časopisu Das Goetheanum.

 

Rozporuplné výsledky výskumu

Ron Dunselman, 20. januára 2022

Pohľad na tri publikácie, ktoré sa zaoberajú vírusom Covid-19 a očkovaním z duchovného hľadiska. Autor a autorka sa prezentujú ako jasnovidci a prichádzajú k veľmi odlišným záverom.

Judith von Halle vo svojej knihe Die Coronavirus-Pandemie – Anthroposophische Gesichtspunkte (Koronavírusová pandémia – antropozofické hľadiská) rýchlo prichádza s kritikou Spravodajcu lekárskej sekcie Slobodnej vysokej školy duchovných vied z 19. marca 2020[1], pretože v ňom „nie sú takmer žiadne antropozofické východiská“. Podľa jej názoru chýbajú duchovné rozmery koronavírusu. Nadzmyslový výskum sa podľa nej neuskutočnil. Kde sa dá, citujú a kombinujú sa výroky Rudolfa Steinera, aby sa vysvetlila skutočnosť. Podľa nej je to bankrot duchovnovedeckého výskumu. Potrebné sú na takýto výskum vyššie schopnosti vedomia, „ktoré sú zatiaľ dané len jednotlivcom – na základe čoho môžeme s istotou predpokladať, že dôvodom toho je múdre božské vedenie“. Je to zrejmé: Judith von Halle je jednou z týchto vyvolených osôb a, ako sama hovorí, stojí sama na širokom poli.

Moje otázky k jej knihe a jej pokračovaniu Die Coronavirus-Pandemie II (Koronavírusová pandémia II) sú nasledujúce: Ako uskutočňuje svoj nadzmyslový výskum za prahom duchovného sveta? Akú metodiku používa? Aké kroky autorka urobila? Nenachádzam nič, dokonca ani žiadne odkazy na niektorú z jej iných kníh. Musím veriť v správnosť jej výsledkov. Nemôžem prijať ani výčitku, že antropozofický výskum len používa bežné údaje a cituje Rudolfa Steinera. Oprávnene namieta, keď sa citáty používajú len na vytváranie vlastných náhľadov a názorov bez toho, aby sa tieto „náhľady“ overovali na skutočnom živote. Často je to však inak: Ako často som napríklad počas desaťročí svojej práce psychológa a arteterapeuta zažil, že slová Rudolfa Steinera, pôsobiace v duši, mne a mojim spolupracovníkom stali sa okulárom pre intuíciu pri terapeutickej liečbe drogovo závislých! Toto sa deje všade v rôznych oblastiach práce na celom svete, od Goetheana až po Nový Zéland. Aké sú výsledky jej nadzmyslového výskumu, ktorý ona sama nazýva „antropozofickými hľadiskami“? Vidím aj tu problém. Autorka má so svojím nadzmyslovým výskumom patent na antropozofiu?

V prvej knihe som sa dočítal, že vírusy sú fyzickými nositeľmi podzmyslových protiduchovných myšlienok a vôľových impulzov a sú v rozpore s božským poriadkom. V našom tele máme 400 biliónov vírusov, ktoré sú základnými stavebnými prvkami života.[2] Podľa Judith von Halle zlí duchovia vysokého stupňa s Covid-19 pôsobia deštruktívne na nás ľudí, najmä na Ja, ale aj na astrálne telo, éterické telo a fyzické telo. My ľudia sme im k tomu dali príležitosť. Materialistické myšlienkové bytosti sídliace v našich éterických telách na celom svete sa premenili na vírusy Covid-19.

Očkovanie pritom poskytuje dočasnú ochranu, pretože podľa jej nadzmyslového vnímania je „v istom zmysle neškodné“. Uvedené by však ľudstvo navádzalo k tomu, aby videlo spásu len v technologických zásahoch, v dôsledku ktorých budú vítané „liečivé“ manipulácie s DNA, ktoré pretínajú individuálnu karmu. Očkovanie teraz umožňuje získať čas na energickú duchovnú prácu. Skutočné uzdravenie totiž očakáva len od radikálnej zmeny myslenia. Myslí tým uvedomenie si duchovného sveta, ktoré sa premieta do myšlienok, pocitov a sily vôle. Tu si môžeme podať ruku, ale rád dodám, že podľa mojich skúseností sa duchovný svet osvedčuje ako účinný vtedy, keď sa ľudia v skutočnom živote nájdu a – inšpirovaní antropozofiou – vnútorne „prečítajú“, čo sa od nich očakáva pre civilizáciu a svet. Je to činorodý duchovný výskum. Keď Judith von Halle píše, že duchovnovedecký výskum nových javov, ktorý propagoval Rudolf Steiner, je zanedbávaný alebo sa vôbec nerobí, prehliada činorodý duchovný výskum mnohých ľudí! Podľa mňa ide o to, aby sme bezmocne a nečinne neverili v „posolstvá zhora“, ale aby sme inšpirovane a intuitívne naplno stáli v živote a učili sa, pretože – aby som zakončil citátom Rudolfa Steinera – „život je úplne ezoterický[3]“.

Thomas Mayer sa tiež označuje za jasnovidca: „Píšem o duchovných oblastiach, na ktoré sa špecializujem.“ V rámci jeho siete ho podporuje viac než 50 jasnovidcov a jasnovidiek, ktorí boli, ako predpokladám, vyškolení ním a jeho partnerkou – obaja sa nazývajú učiteľmi meditácie. Vo svojej knihe Corona-Impfungen aus spiritueller Sicht (Očkovanie proti korone z duchovného hľadiska) sa zameriava na očkovanie proti koronavírusu. Podľa jeho nadzmyslového vnímania sú dôsledky očkovania otriasajúce a ničivé. Vakcíny proti koronavírusu na báze génov od spoločností BioNTech, Moderna, AstraZeneca a Johnson&Johnson, dávajú impulz k závažnému poškodeniu nadzmyslových článkov. Väčšina očkovaných zosnulých zostáva pripútaná k zemi a trpí. Dôsledky pre ďalšie inkarnácie sú ďalekosiahle negatívne, siahajúce do telesnosti. Okrem uvedeného to zaťažuje aj príbuzných. Súčasné „očkovacie náboženstvo“ je komplexným útokom na ľudstvo s cieľom skaziť telo a vytvoriť bezduché „ľudské stroje“.

Duchovia transhumanizmu sa manifestujú ako nový stupeň zla, ktorý pôsobí v covidovom víruse, chorobách, očkovaní a inšpirujú vládne obmedzenia pohybu a donucovacie opatrenia. Vírus bol podľa jeho vnímania umelo vytvorený prostredníctvom ľudských zámerov a manipulácií.

Ako dospel k týmto záverom? Kniha začína s dvoma citátmi z prednášok Rudolfa Steinera: „Ľudia budú očkovaní proti predispozícii k duchovným myšlienkam“ a „Úlohou materialistických lekárov bude vyhnať duše z ľudstva“. Kniha sa podriaďuje týmto vyjadreniam a odmieta očkovanie. Rudolf Steiner hovoril o očkovaní aj úplne iným spôsobom a sám sa dal zaočkovať, o čom sa tu, na začiatku knihy, nehovorí. Autor pracuje s náladami a využíva na to obrazy. Pred kapitolou o „ duchovnom očkovaní proti korone“ ukazuje obraz zvieracej príšery, ktorá s pôžitkom svojimi pazúrmi vyškrabuje tvár a oči mučeného človeka. Takýto spôsob písania je mi cudzí. Považujem ho za sugestívny, neponechávajúci slobodu a nevhodný pre (duchovno) vedecké výskumy. Tento spôsob práce ma núti pýtať sa, nakoľko sú výsledky jeho výskumu vlastne objektívne.

Rudolf Steiner varoval, že vlastné túžby zmenia nadzmyslové vnímanie, ak človek do duchovného sveta za prahom nevstúpi úplne nezaujato. Človek v tom prípade  vidí skôr seba namiesto pravdy. Nie je mi tiež jasné, ako sa Mayer a jeho kolegovia skúmajúci skupinovú meditáciu, vyrovnávajú so základným upozornením Rudolfa Steinera v knihe Ako sa dosahujú poznatky o vyšších svetoch: „Raz, keď pre to dozriem, nastane pre mňa to, čo má nastať. A prísne dbaj o to, aby si od vyšších mocností z vlastnej svojvôle nežiadal niečo pre seba.“[4] Sú všetci spoločne meditujúci ľudia zároveň tak vnútorne čistí a zrelí, že sa v ich dušiach môže zjaviť duchovný svet? Nedozvedám sa  nič o tomto probléme, nevidím v knihe ani žiadne otázky týkajúce sa tohto problému. Dôležitou témou knihy sú duchovné zásahy do posmrtného života očkovaných, liečenie duchom: Zosnulé očkované osoby sa navštevujú so zámerom uzdraviť ich poškodené bytostné články a ich vzájomný vzťah. Chcú to však očkovaní zosnulí? Zmení sa týmito zásahmi ich karma s ďalekosiahlymi dôsledkami pre budúce inkarnácie, ak sa zásahy uskutočnia bez súhlasu, z donútenia?[5]

Dokážem oceniť snahu Thomasa Mayera pomôcť svojim blížnym, ale vychádza to z dostatočne hlbokej duchovnej a karmickej múdrosti? Je to nevyhnutné, pretože duchovný svet je úplne odlišný od pozemského, ako to opakovane zdôrazňuje Rudolf Steiner. Ak sa to neberie do úvahy, človek sa dostáva sa do oblasti, kde sa ilúzia a autosugescia prelínajú a výsledky sa stávajú špekulatívnymi. Podľa môjho názoru sa náhľad do duchovného sveta a jeho bytostí nedá úspešne vynútiť plánovitým spôsobom. Je to milosť, zázrak osudu, ktorý Kristus ako Pán karmy môže darovať podľa svojej vôle – a nie podľa mojej –, ak sa ukáže, že som toho hoden. V knihe Thomasa Mayera mi chýba táto nálada pokory a skromnosti. Zachádza pre mňa príliš ďaleko na to, aby som jeho radikálne výsledky mohol uznať ako platný „duchovný názor“.

 

Kniha Judith von Halle, Die Corona-Virus Pandemie I, II. Anthroposophische Gesichtspunkte (Koronavírusová pandémia I, II. Antropozofické hľadiská), Verlag für Anthroposophie, Dornach 2021

Kniha Thomas Mayer, Corona-Impfungen aus spiritueller Sicht (Očkovanie proti korone z duchovného hľadiska), Jenbach media, Raubling 2021

 

Preložil Martin Bobko

********

Ron Dunselman (1945) je psychológ a arteterapeut. Tridsať rokov pracoval v holandskom zariadení na liečbu drogových závislostí ARTA. V rokoch 1996 – 2012 bol predsedom Antropozofickej spoločnosti v Holandsku a v rokoch 1996 – 1997 a 2001 – 2014 jej generálnym tajomníkom. Bol spoluzakladateľom celosvetovej meditačnej iniciatívy Goetheana „Goetheanum Meditation Iniative Worldwide“. V roku 1996 mu vyšla kniha „An Stelle des Ich; Rauschdrogen und ihre Wirkung (Namiesto Ja; omamné látky a ich účinok)“.

 

[1] Matthias Girke a Georg Soldner, Pandémia koronavírusu. Aspekty a perspektívy. Goetheanum, Slobodná vysoká škola duchovných vied, lekárska sekcia.

[2] Thomas Hardtmuth, Ľudské vírusy. Argumenty systémovej biológie proti starému obrazu nepriateľa. Fórum antroposofickej medicíny, december 2021.

[3] Prednáška 30.1.1924

[4] Rudolf Steiner, Ako sa dosahujú poznatky o vyšších svetoch, GA 10

[5] V Mayerovej knihe, s. 131, pod odkazom na webovej stránke, pozri pracovný dokument Spojenie so zosnulými a pomoc zosnulým.

Widersprüchliche Forschungsergebnisse

 

Nevedecké a manipulatívne

Tido von Schoen-Angerer, Thomas Breitkreuz, Matthias Girke, Georg Soldner, 20. januára 2022

Thomas Mayer a okruh viac než 50 anonymne vystupujúcich ľudí vo Švajčiarsku a Nemecku v knihe „Corona-Impfungen aus spiritueller Sicht (Očkovanie proti korone z duchovného hľadiska)“ informujú o svojich „nadzmyslových pozorovaniach“ ochorenia na Covid 19 a očkovania proti koronavírusu.

Rôzne pracovné skupiny, ktoré sa zdajú byť navzájom voľne prepojené, predpokladajú, že každá vakcína má svoju živú podstatu. Vakcíny sa „skúmali“ napríklad držaním fľaštičiek s vakcínami v ruke. Opisuje sa pri tom vnímanie „extrémne zlých“ bytostí s „vôľou zničiť“ (s. 84) všetko ľudské a tomu zodpovedajúce deštruktívne účinky vakcín.

V kratšom odseku terapeuti uvádzajú svoje skúsenosti s očkovanými ľuďmi, pri ktorých pociťovali zhutnenie a menšiu vibračnú kapacitu v tkanivách a zatvrdnutie v duši a opisujú poškodenie aury očkovaných. Ich posmrtný život by mal byť vakcínami výrazne ovplyvnený s príslušnými dôsledkami pre budúce inkarnácie. Avšak i samotné ochorenie na Covid je „také rozsiahle ako päť [ktorých?] chorôb dohromady“ (s. 136).

Konšpirátorský postoj knihy

Kniha sa skladá zo štyroch častí: Správy o pozorovaní, príspevky ďalších autorov, diskusia a zhrnutie. V kapitole „Fyzicky viditeľné“ autori tvrdia, že účinné lieky existujú, ale sú zámerne zatajované, aby sa vytvoril tlak na očkovanie. Vydieračským prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa majú byť aj obmedzenia pohybu a obmedzovanie základných práv. PCR test zohráva kľúčovú úlohu pri označovaní osôb s pozitívnym testom ako infikovaných, hoci je „ v najlepšom prípade kontamináciou“ (s. 23). Očkovanie je neúčinné, ale veľmi škodlivé pre zdravie a spôsobuje vysokú úmrtnosť. Mayer ide v diskusnej časti ešte ďalej. Sars-CoV-2 mal byť vytvorený v laboratóriu s „čiernomagickým“ úmyslom (s. 305). Uvoľnenie vírusu nebolo náhodné, ale bolo zámerne spôsobené medzinárodnou „očkovacou a vírusovou mafiou“ (s. 308).

Minimálne duchovnovedecké kritériá nie sú splnené

Systematické, sebakritické cvičenie a rozvoj nadzmyslového vnímania je deklarovaným cieľom antropozofickej školiacej cesty. Ak ľudia chcú byť na tejto ceste činní, vyžaduje si to, dokonca v oveľa prísnejšej miere než bežný vedecký výskum, zodpovedajúcu transparentnosť a metodickú čistotu. K obvyklým základným požiadavkám vedeckej práce patrí svedomitosť, sebakritické spochybňovanie vlastného postupu, transparentnosť vo vzťahu k podmienenosti metodológie a predmetu výskumu, zdržanlivosť v posudzovaní, zverejňovanie záujmových a motivačných konfliktov atď. Táto kniha tieto požiadavky nijako nespĺňa:

• Uvádzaním viac než 50 anonymných autorov chýba splnenie minimálnej požiadavky na transparentnosť.
• Kniha sa od začiatku tak extrémne nachádza v korona – a vakcinoskeptickom naratíve, a teda v negatívnych očakávaniach, že objektívna situácia pozorovania nebola daná. Bulvárny štýl tiež naznačuje, že chýbala potrebná triezvosť a nestrannosť. Na žiadnom zreteľnom mieste v knihe nie je viditeľné sebakritické spochybnenie vlastného prístupu.
• Neexistujú žiadne dôkazy o iných vedeckých aktivitách tajných skupín. Podľa našich vedomostí neexistujú ani žiadne diskurzívne pracovné vzťahy týchto skupín k antropozofickej medicíne.
• Kniha sa intenzívne snaží vyvolať strach a nie je oslobodzujúca, ako by sa od serióznej duchovnej vedy očakávalo. Neoveriteľné tvrdenia sa používajú na varovanie pred očkovaním, ako sa kedysi cirkevné hrozby používali na varovanie pred pekelnými mukami. Autori používajú ten istý reflex strachu, ktorý vyčítajú politikom.
• Vo vedeckom výskume sa v závislosti od kontextu pozorovania často dospieva k rozdielnym výsledkom. Aj pri čítaní textov Rudolfa Steinera sa stretávame prinajmenšom so zdanlivými protirečeniami pri pohľade na duchovné skutočnosti z rôznych uhlov pohľadu. U Mayera a jeho spolupracovníkoch existuje len jednoznačnosť: Všetkých 50 ľudí dochádza vždy opäť k rovnakému, neodvolateľnému záveru. Chýba tomu akákoľvek dôveryhodnosť.
• Medzi antropozofickými lekármi, medzi ktorých patria aj autori tejto recenzie, mnohí sa podieľajú na starostlivosti o covidových pacientov, ako aj o očkované i neočkované osoby a majú bohaté skúsenosti založené na kvalifikovanom pozorovaní. Naše vlastné pozorovania sú v rozpore s opisom, ktorý v knihe uvádza Mayer.

Škody pre antropozofiu

Táto práca je metodicky neseriózna vo všetkých rozpoznateľných oblastiach. Je nevedecká, manipulatívna a nemá nič spoločné s antropozofickou duchovnou vedou a antropozofickou medicínou. Práve pri úsilí hlbšie pochopiť znaky súčasnej dobovej situácie je potrebná spoľahlivá vedecká metodika, ktorej sa antropozofia a ňou inšpirovaná medicína cítia zaviazané.

Škody, ktoré táto dobre sa predávajúca kniha spôsobí antropozofii, zatiaľ nemožno predvídať. Spoluautori a spoluautorky zostávajú v anonymite, pretože „sa nechcú stať terčom ohováračskej kampane“ (s. 17). Pre svoje pochybné dielo si však bez obáv privlastňujú Rudolfa Steinera a jeho antropozofiu, pretože Rudolf Steiner vraj predpovedal presne to, čo sa v knihe opisuje. Toto vyhlásenie treba jednoznačne odmietnuť. V diele, ktoré publikoval samotný Rudolf Steiner, nie je žiadna zmienka o takomto výroku, a to ani čo sa týka obsahu, a už vôbec nie metodického spôsobu podania.

 

Preložil Martin Bobko

********

Tido von Schoen-Angerer je členom predstavenstva Medzinárodnej federácie antropozofických lekárskych asociácií

Thomas Breitkreuz je členom predstavenstva Medzinárodnej federácie antropozofických lekárskych asociácií

Matthias Girke, narodený 1954, lekár pre internú medicínu, diabetológiu a paliatívnu medicínu. Spoluzakladateľ a viac než 21 rokov vedúci lekár všeobecného interného lekárstva v komunitnej nemocnici Havelhöhe. Vedúci lekárskej sekcie v Goetheane vo Švajčiarsku od septembra 2016 a člen predstavenstva Všeobecnej antropozofickej spoločnosti od apríla 2017.

Georg Soldner, narodený 1958, zástupca vedúceho lekárskej sekcie v Goetheane. Študoval medicínu v Mníchove, špecialista na pediatriu, vedúci konzultačnej hodiny pre prírodnú medicínu na detskej poliklinike Technickej univerzity v Mníchove 1991-1994, člen predstavenstva lekárskeho seminára Bad Boll, člen predstavenstva Spoločnosti antropozofických lekárok a lekárov v Nemecku (1999-2011), zástupca riaditeľa Medzinárodnej asociácie virtuálnych asistentov (2001-2008), vedúci Akadémie antropozofickej medicíny.

Unwissenschaftlich und manipulativ

 

Otázka dialógu vo vede

Redakcia das Goetheanum, 17. januára 2022

Recenzie kníh [pozri vyššie] Judith von Halle a Thomasa Mayera o pandémii koronavírusu v časopise „das Goetheanum“ č. 3/4 viedli k množstvu ohlasov, ktoré tu uvádzame vo vybranej a skrátenej podobe. Možno nás tieto ďalšie myšlienky a odkazy budú inšpirovať k tomu, aby sme prekročili hranice pozícií a postojov a podelili sa o argumenty a úvahy, aby sa z toho stal rozhovor. V mediálnych otázkach adresovaných časopisu „das Goetheanum“ sa opakovala táto otázka: Kde a ako prebieha dialóg rôznych pozícií? Bolo by dobré mať tu niečo na ukážku.

——

Okrem niektorých skreslení je hlavným argumentom Rona Dunselmana proti pani von Halleovej to, že neuviedla žiadne podrobnosti o metodike svojho duchovného výskumu. Na konci recenzovanej knihy (II. zväzok) je uvedených 24 autorkiných kníh, čo nie je nič. Pravdepodobne neexistuje duchovný vedec, ktorý by tak slobodne informoval o svojom výskume a skúsenostiach ako Judith von Halle. Mnohé z jej kníh majú metodický úvod, ďalšie jasné vyjadrenia možno nájsť v jej prvej práci a napokon vo svojej autobiografii poskytuje, takmer bez ochrany, úplne otvorené pohľady. Ďalší Dunselmanov protiargument, že vírusy sú pôvodnými stavebnými prvkami života, je nepravdivý. Z vírusov sa nedá postaviť žiadny organizmus.

Helmut Kiene

——

„Je to zrejmé: Judith von Halle je jednou z týchto vyvolených osôb a, ako sama hovorí, stojí sama na širokom poli.“ Vytrhnuté z pôvodného kontextu a vložené do iného kontextu s cieľom zdiskreditovať autorku. Citát je z knihy Koronavírusová pandémia II, kde sa vzťahuje na jej postoj k očkovaniu, nie na údajne vyhlásený status vyvoleného. „Nenachádzam nič, dokonca ani žiadne odkazy na niektorú z jej iných kníh“ V prílohe II. dielu je uvedených 24 kníh.

„Aké sú výsledky jej nadzmyslového výskumu […]?“: Kritik zrejme knihu nečítal, aspoň nie strany 41 až 87, kde sú tieto výsledky uvedené.

„Sú to [400 biliónov vírusov] základné stavebné prvky života.“ Uvedenému zdroju tohto tvrdenia (Thomas Hardtmuth) recenzent verí, hoci sa bráni tvrdeniam jednoducho veriť, pričom je toto tvrdenie navyše nezmyselné. Samozrejme, že vírusy sú dôležité pre to, aby sa človek stal pozemský, a v minulosti boli užitočné, ale dnes to už nemusí platiť, pretože vývoj ľudstva sa teraz uberá iným smerom (spiritualizácia).

„Materialistické myšlienkové bytosti sídliace v našich éterických telách na celom svete sa premenili na vírusy Covid-19.“ Nezmysel! J. v. Halle napísala, že materialistické myšlienky dali Soratovi základ na to, aby napadol organizmus, najmä pľúca, prostredníctvom nosného média (vírusu).

„Očkovanie pritom poskytuje dočasnú ochranu, pretože podľa jej nadzmyslového vnímania je neškodné“. Je to neúplné vykreslenie, a preto zavádzajúce, pretože prehliada dôsledky jednostrannej očkovacej kampane, na ktoré upozornila J. v. Halle. „Thomas Mayer sa tiež označuje za jasnovidca.“ J. v. Halle sa nikdy nenazvala jasnovidkou, pretože sa za ňu nepovažuje.

Joseph Morel, vydavateľ kníh Judith von Halle

——

Skupiny, ktoré autor spomína, robia presne to, čo veda nazýva „kruhmi kvality“. Kontrolou výsledkov výskumu a činnosti v skupinách je zabezpečená pochopiteľnosť pre tých, ktorí kladú závažné otázky. Sprevádzanie zosnulých, vykupiteľská práca s nimi a pre nich, tiež sa spochybňuje a dokladá sa obavami z možných zlých karmických dôsledkov. Kritizuje sa aj to, že jasnovidci, ktorí túto prácu vykonali, zostávajú v anonymite. Vzhľadom na rozšírenú netoleranciu a udalosti, ktoré sú už známe, od straty zamestnania až po rozpory v rodinách len kvôli rôznym pohľadom na pandémiu, je však možné mať pre túto diskrétnosť pochopenie.

Kathrin Studer-Senn

——

S ľútosťou som si prečítala recenziu knihy Thomasa Mayera. Bolo potrebné vyniesť takýto odsudzujúci verdikt? Komu to má priniesť úžitok? Antropozofickému hnutiu a jeho imidžu? Nie je v týchto ťažkých časoch rozumnejšie vyhýbať sa deleniam, než ich podporovať? Prebiehal už predtým nejaký dialóg s Thomasom Mayerom? Nemôžem uveriť, že táto kniha antropozofickému hnutiu škodí viac než jej odmietnutie. Thomasa Mayera poznám už desať rokov. Je veľmi svedomitý vo svojom prístupe a podľa môjho názoru by si dal pozor, aby nezverejnil pochybné pozorovania. Napísal veľmi odvážnu knihu, ktorá si zaslúži moje plné uznanie.

Annette Bosch

——

Bez ohľadu na hodnotu a charakter Mayerovej knihy ma tón recenzie veľmi zarmútil. Zdá sa mi, že aura exkluzívnej platnosti, s ktorou štvorica recenzentov prezentuje svoje názory, prispieva skôr k prehlbovaniu rozporov a odvracaniu sa členov od Spoločnosti. Ako je to pri takomto prístupe s budúcim bratstvom, ktorého chce byť Antropozofická spoločnosť účinným príkladom?

Hoci sa knihe Thomasa Mayera dá vytknúť mnoho, jedno mu musím bezvýhradne uznať: odvahu skutočne sa vážne venovať duchovnému výskumu. Mayer určite nie je v tejto oblasti neskúsený. Svedčia o tom jeho dlhoročné aktivity v oblasti antropozofickej meditácie, v ktorých vytrvalo pokračoval napriek veľkému odporu Antropozofickej spoločnosti, ako i jeho početné publikácie o svete elementárnych bytostí a o rozmanitosti duchovných výskumných prístupov. Jeho metódy duchovného výskumu sú, samozrejme, v porovnaní s etablovanou vedou stále mladé. Určite aj tieto potrebujú nápravu. Pokiaľ ide o plodný a udržateľný duchovný výskum, antropozofické hnutie – napriek úspechom jednotlivých vynikajúcich osobností – má, žiaľ, dlh, ktorý musí splatiť. Vypomstilo  sa jej, že mnohé príležitosti, ktoré sa po páde Berlínskeho múru otvorili na zakotvenie konkrétneho duchovného výskumu v našej spoločnosti, boli len nedostatočne využité. Čo by sa stalo, keby energia, ktorá prúdila do diskusie o stanovách, mohla sa nasmerovať do praktického duchovného výskumu?

Žiaľ, Antropozofická spoločnosť má za sebou dlhú a neslávnu históriu, keď sa stredobodom dogmatizmu a sporov stali ľudia, ktorí vďaka zvláštnym dispozíciám mali alebo už ďalej rozvíjali individuálne jasnovidecké schopnosti, alebo ktorí vo svojich predstavách odporovali momentálne prevládajúcemu konsenzu a možno práve preto hľadali spojenie a porozumenie v antropozofickom hnutí. Nebolo by oveľa krajšie, keby sa pôvodný duchovný výskum bral v Antropozofickej spoločnosti oveľa vážnejšie a čelil by skôr vecnej než systémovej kritike? Nebolo by čestnejšie, v súlade s vlastným nárokom Antropozofickej spoločnosti, konštruktívne pracovať v dialógu o rozporoch, ktoré vznikli z rôznych životných východísk, než ich paušálne odsudzovať s ohľadom na prevládajúci väčšinový názor? V každom prípade prirodzene predpokladám, že autori okolo Thomasa Mayera a autori recenzie to myslia rovnako vážne. To, čo by som rád videl v antropozofickej publikácii, je dialóg vlastných výsledkov výskumu získaných v meditácii, názorov, správ o skúsenostiach, aspektov duchovných bytostných stretnutí.

Robin Engelen

——

„Prekvapivo sme zistili, že v bunkovom jadre sa hromadia spike proteíny (či už z poškodenia covidom alebo z očkovania)“ a „zistili sme, že spike proteíny sú schopné poškodiť fungovanie DNA“ (Molekulárna biológia, Štokholm a Klinická mikrobiológia a virológia, Umea. Americký epidemiológ, profesor Mc Cullough, to komentuje slovami: „Je to prvýkrát v ľudskej medicíne, čo sme prinútili naše telo produkovať cudzí (spike) proteín a potom prinútiť naše telo, aby napadlo naše vlastné bunky“).

Aby som nebol zle pochopený, v žiadnom prípade neobhajujem „metodický spôsob prezentácie“ v knihe Th. Mayera. Je úplne pochopiteľné, že verejné vyhlásenia nemôžu zaujať stanovisko proti očkovaniu mRNA a opatreniam na ochranu pred koronavírusom. Prinajmenšom voči vlastným kolegom by sa však malo zároveň otvorene povedať, že ani „pokročilí antropozofi“ nás nemôžu v súčasnosti ubezpečiť, že očkovanie mRNA neškodí duchovnému rozvoju. Dôveru by tiež zvýšilo, keby sa aspoň v takýchto vyhláseniach poukázalo na to, že v Holandsku, Dánsku, Švédsku atď. sa k povinným rúškam pristupuje podstatne voľnejšie, najmä pokiaľ ide o deti – bez toho, aby došlo k nejakým katastrofám na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Myslím si, že je to niečo, o čom treba naliehavo uvažovať a diskutovať. Aká je správna cesta medzi prispôsobením sa a obhajobou antropozofických poznatkov? K recenzii pána Dunselmana: „R. Steiner hovoril o očkovaní aj úplne iným spôsobom a sám sa dal zaočkovať.“ Vážený pán Dunselman, porovnávate tu vtedajšie očkovanie proti kiahňam (t. j. inaktivovanú vakcínu) so súčasným očkovaním mRNA! Našťastie, medzi „celkom normálnymi ľuďmi“ zažívam pocit – nie vedomie – , že „ s týmto novým očkovaním nie je niečo v poriadku“ – i keď sa účelovo nechali zaočkovať.

Norbert Venschott

——

Som nesmierne vďačný za recenzie knihy Thomasa Mayera, najmä za metodické odkazy a zdôraznenie nevyhnutnej poctivosti, ktorú si takáto publikácia vyžaduje. Ako pri mnohých veciach, ktoré sa skutočne nepodarili, zdá sa mi však užitočné poukázať na niečo, čo predsa len stojí za pozornosť. V druhej časti knihy je pokus dvoma náčrtmi imaginatívne poukázať na kvalitu, ktorú má vakcína sama o sebe. Čitateľ si môže pozrieť dva obrázky, ktoré ukazujú, ako možno vo vakcíne zažiť dva varianty ozaj škaredej bytosti.

Z niekoľkých rozhovorov medzi priateľmi vyplynulo, že podobné zážitky sa vyskytli aj medzi inými súčasníkmi. Na rozdiel od opisu Thomasa Mayera však neboli vyvolané vakcínou alebo očkovaním, ale chorobou. To je rozdiel. Tento zážitok je veľmi prchavý, ale jednoznačný a veľmi nepríjemný, pretože sa odohráva vo vlastnej duši, nedá sa spočiatku lokalizovať a mohol som si ho uvedomiť až s určitým odstupom od ôsmeho dňa choroby. Nemal by som odvahu vložiť ho do náčrtu. Kvalita je však modrošedá s jedovatou žltou farbou a veľmi škrabľavá; duševne spojená s ľadovým opovrhovaním ľudstvom. V tejto súvislosti môžem povedať, že túto skúsenosť zdieľam a uznávam. Rád by som sa zdržal toho, aby som povedal, s čím presne som mal dočinenia, ale v súvislosti s chorobou sa mi zdali nepochybné. Ako som už povedal, v rozhovoroch s priateľmi sa objavili podobné príbehy. Píšem to preto, lebo rozhovor o takýchto skúsenostiach by sa musel skončiť, keby sa nevyhodnocovali aj takéto detaily. Zrejme si ich nevymyslel len jeden alebo druhý. Pri úplnom, jasnom dištancovaní sa od knihy sa tu môžu objaviť spoločné prvky. Stále však z môjho pohľadu platí, že očkovanie spôsobuje, že malá choroba je vyzbrojená proti veľkej a nie naopak. Snažiť sa spájať uvedené skúsenosti len s vakcínou nie je metodicky správne. Píšem to na základe skúsenosti „uzdraveného a zaočkovaného“.

Christian Schikarski

——

Ako účastník meditačného školenia s Thomasom Mayerom a Agnes Hardorpovou veľmi vítam, že sa teraz otvára diskusia, ktorá umožňuje spoznať rozdielne názory.

Na kurzoch som toho pre seba skutočne veľa získal. Napriek tomu sa v kurzoch vždy vyskytovali prvky, ktoré sa mi zdali manipulatívne a ktoré som jednoducho vylúčil. Tu to bolo možné ľahko. Ale keď sa objavila pandémia koronavírusu, vo výrokoch vedúcich kurzov a niektorých účastníkov, ktorí sa zjavne veľmi hlásili k názoru oboch vedúcich kurzov, ktorý síce nebol vehementne vnucovaný, ale bol podložený autoritou vedúcich kurzov, ukázali sa mi sugestívne skreslenia. Je to niečo veľmi bežné, čo pozná snáď každý, kto viedol kurzy.

Správne je, že lekári, ktorí sú často podozrievaní z prílišného konformizmu, teraz sa aktívne zapájajú do diskusie. Antropozofickí lekári preto určite môžu povedať niečo podstatné o reakciách na covidové choroby a očkovanie. Ako lekár súhlasím so závermi článku, pretože devastačné účinky na duchovný vývoj indivídua v dôsledku očkovania ako i ochorenia nemôžem ako lekár, ktorý očkoval mnohokrát, uznať. Javy ako napríklad „príliš“ éterické alebo astrálne sú pre mňa jasne pozorovateľné nielen od čias koronavírusu. Bolo by dobré, keby sme sa aj naďalej správali k sebe uznanlivo, pretože sa tým umožní dialóg.

Thomas Linke

——

Preložil Martin Bobko

Eine Frage nach dialogischer Wissenschaft

 

Matthias Girke, Georg Soldner, 19. marca 2020

Nový koronavírus SARS-CoV-2 sa šíri po celom svete a vedie k bezprecedentným dôsledkom a obmedzeniam verejného života a občianskych práv. Príznaky infekcie, ktorá je často mierna, týkajú sa najmä dýchacích ciest a kardiovaskulárneho systému. Okrem všeobecných príznakov ako sú horúčka, bolesť svalov a únava, môžu byť vážne postihnuté najmä pľúca. V prípade, že sa tam choroba dostane, môže tento orgán stredného, rytmického človeka vážne poškodiť. Vzhľadom na vzťah vírusu SARS-CoV-2 k receptoru ACE2 s ním môžu byť spojené aj kardiovaskulárne regulačné poruchy, ktoré môžu napríklad závažnejšie postihnúť pacientov s vysokým krvným tlakom, ktorí často užívajú lieky na zníženie krvného tlaku (napr. inhibítory ACE).

Vírusy a iné patogény zvyčajne vedú k manifestnému ochoreniu len vtedy, keď existuje zodpovedajúca predispozícia. Nie každý človek totiž po infekcii rozvinie príznaky ochorenia. V prípade, že áno, tak vo veľmi rozdielnom rozsahu. Odhady celosvetovej úmrtnosti (vypočítané pre všetky vekové skupiny) na ochorenie COVID-19 sa v súčasnosti pohybujú medzi 0,25-3 %[1], v Nemecku medzi 0,3-0,7 %[2]. V niektorých prípadoch sa na medzinárodnej úrovni uvádzajú oveľa vyššie čísla[3], hoci takmer v žiadnej krajine neumožňuje celonárodné testovanie presné porovnanie počtu nakazených osôb s počtom zomrelých. Skutočný počet nakazených je teda určite vyšší než počet ľudí, ktorí boli pozitívne testovaní, napr. v ťažko zasiahnutom Taliansku.

Ak príde k prieniku patogénu, vznikne zápal ako aktívna reakcia človeka. Slúži na prekonanie preniknutej cudzej kvality do organizmu. Musíme preto rozlišovať medzi infekciou patogénmi, nevyhnutnou predispozíciou človeka a zápalovou reakciou. V žiadnom prípade by sa preto nemala rozumná zápalová reakcia nekriticky potláčať protizápalovými a antipyretickými liekmi. Existujú indície, že tieto môžu spôsobovať závažnejší priebeh. Terapeutické odporúčania antropozofickej medicíny na prevenciu a liečbu tohto ochorenia už boli publikované. Profylaxia a prevencia sa preto musia vzťahovať na rôzne úrovne. Samozrejme, obzvlášť dôležité je umývanie rúk a kašľanie do lakťa, aby sa zabránilo kvapôčkovej infekcii. Je však potrebné zohľadniť aj predispozície. V prípade COVID-19 je známe výrazne zvýšené riziko u starých ľudí a pacientov s už existujúcimi ochoreniami, napríklad kardiovaskulárneho systému alebo metabolizmu cukrov. Stres a úzkosť tiež zhoršujú výkonnosť imunitného systému a podporujú ťažší priebeh ochorenia po infekcii. Prílišné psychické napätie, príliš málo spánku, nedostatok pohybu, vedú k zvýšenej náchylnosti na infekcie a k predispozícii k infekčnému ochoreniu. V súčasnosti sa mnohí ľudia reálne obávajú, že v dôsledku tejto krízy prídu o svoje ekonomické živobytie.

Podstata ochorenia

Choroby majú rôzne úrovne. Viditeľné príznaky spolu tvoria celok, príslušný obraz choroby. V tomto obraze sa vyjadruje typ – choroby sa môžu klinicky vyvíjať veľmi odlišne, a predsa majú niečo spoločné. Typ choroby je jej duchovný princíp, ktorý sa prejavuje a individualizuje v chorom človeku. Z toho jasne vyplýva, že choroba pozostáva z viac než len z viditeľných príznakov. Tie poukazujú na podstatu ochorenia, ktorá sa prejavuje príznakmi choroby. Aké charakteristiky a vlastnosti má táto podstata choroby? Už slávny patológ Rudolf Virchow poukázal na potrebnú predispozíciu na infekčnú chorobu. Ak infekčné ochorenie potrebuje predispozíciu, tak tá zjavne súvisí s jeho podstatou. Môžeme tu rozlišovať niekoľko úrovní:

• Celková predispozícia, imunologická náchylnosť v dôsledku úzkosti, stresu, psychického a pracovného preťaženia – bezpochyby signatúra globálnej, materiálne orientovanej výkonnostnej spoločnosti „podľa západného modelu“. K tomu sa pridáva čoraz väčšia ochota spočiatku čo najdlhšie ignorovať príznaky choroby, ako je horúčka a únava, ako rozumnú reakciu organizmu, ktorý si žiada odpočinok a často sa potláča liekmi. Táto prax môže pravdepodobne významne prispievať k závažnejším priebehom. Preťažená a napätá duša, a teda pocit, ktorý rozvíja stres a napätie, vytára predpoklady na prienik infekcie do rytmického systému.

• Obsahy vedomia však majú tiež význam. Keď sa priblížime k pravde, zažijeme spojenie našej bytosti s duchovným svetom. Poznanie pravdy môže prebudiť radosť, nádej, dôveru, naplnenie. Stretávame sa s kvalitou, ktorá dáva potrebnú orientáciu, oslobodzuje človeka od napätia a neistoty, a tým posilňuje telesné liečivé sily. Naopak nepravda a lož oddeľujú človeka od duchovného sveta pravdy, izolujú ho a tvoria prekážku liečivým silám, ktoré pramenia z pravdy. Rudolf Steiner poukázal na to, že „lži ľudstva“[4] môžu mať epidemiologický význam. Nejde pritom o jednotlivého pacienta, ale skôr o to, ako sa s pravdou narába vo verejnej diskusii. V čase falošných správ a skresľovania pravdy je dôležitý aj tento duchovný rozmer. Rudolf Steiner sa rovnako zmieňuje o pestovaní duchovnosti a škodlivosti materialistických myšlienok: „Bacily sa najintenzívnejšie rozmnožujú vtedy, keď si človek do spánku neberie nič iné než materialistickú myseľ. Neexistuje lepší prostriedok na toto rozmnožovanie, než ísť do spánku len s materialistickými predstavami a odtiaľ, z duchovného sveta, pôsobiť späť zo svojho Ja a astrálneho tela na orgány fyzického tela[, …].“[5]
  Na tomto pozadí sú však problematické aj konšpiračné teórie o pôvode tejto pandémie, ktoré nezriedka kolujú aj v antropozofických kontextoch. Vôľa v myslení preskúmať pravdu, sám stráviť množstvo správ a nenechať sa len nakaziť prostými tvrdeniami, tvorí časť našej imunity, za ktorú sme sami zodpovední.

• Ak predispozícia k vírusovým prechladnutiam vzniká v dôsledku dôrazu na svet vedomia, t. j. na nervovo-zmyslový systém, potom na jej transformáciu je potrebný otepľovací pohyb a vôľová aktivita. Strach brzdí vôľu, sme určovaní zvonka. Celkovo fungovanie prostredníctvom vonkajších „vodičov“ určuje každodenný pracovný život. Predispozícia k chorobe je preto charakterizovaná preťažením vedomia v našej informačnej spoločnosti, napätím, nepokojom a stresom v cítení a čoraz viac paralyzujúcim strachom vo vôli. Na pozadí tejto trojčlennosti je teda predispozícia charakterizovaná posunom ľudských článkov orientovaným na nervovo-zmyslový systém. Príslušnými článkami opustený organizmus sa stáva prístupným infekcii a cudzej „okupácii“.
  Kým v detstve a mladosti sa duchovná a duševná bytosť človeka spája s telom a utvára ho, s pribúdajúcim vekom ho opúšťa. Do tejto miery práve starší človek vyvíja predispozíciu pre COVID-19. Pandémia korony postihuje ľudí, zjavne chorobe nepodliehajú žiadne zvieratá. Z toho jasne vyplýva, že súvisí s bytosťou Ja. Prevencia a liečba preto okrem mnohého iného musia zahŕňať aj tento duchovný rozmer.

Posilnenie hygiogenézy, salutogenézy a autogenézy

Rozlišujeme rôzne úrovne uzdravenia. Najprv poznáme fyzické uzdravenie a hovoríme tu o hygiogenéze v zmysle Gunthera Hildebrandta. Fyzické uzdravenie potrebuje duševné sprevádzanie. Úzkosť a strach nie sú dobrými radcami a oslabujú budujúce životné a liečivé sily napätím a vnútorným nepokojom. Ak sa v nebezpečných situáciách dá rozpoznať alebo vytvoriť zmysel, pochopia sa súvislosti a existujú aj možnosti zvládnutia, vzniká salutogenetický potenciál. Aaron Antonovsky zhrnul túto dušu premieňajúcu prácu vedomia riadeného Ja ako zmysel pre súdržnosť. Nakoniec prostredníctvom stretnutia s chorobou môže dôjsť k vnútornému vývoju, ktorý vedie k sebarozvoju, t. j. autogenéze.

Prevencia má teda vnútorné a vonkajšie aspekty. Vnútorne ide o podporu názorov a duchovných obsahov, ktoré môžu dodať silu, o pestovanie vnútornej súdržnosti. Kontrola infekčných ochorení vedie navonok k izolácii: verejné podujatia sa rušia, hranice sa uzatvárajú, mimoriadne intenzívne môže zasiahnuť zákaz vychádzania, ktorý oddeľuje ľudí od prežívania prírody, slnečného svetla a hviezdnej oblohy. Naopak, najprv je potrebné posilniť vnútorné, duchovné svetlo, vnútorné slnko v podobe zvýšenej láskyplnej starostlivosti, záujmu o druhých ľudí a vnútorného záväzku v podobe prežívaných hodnôt. Napokon bez nádeje niet uzdravenia. V tomto ohľade žijeme z perspektív a vnútornej dôvery. Vonkajšími pomocníkmi sú, pokiaľ je to možné, aktívny vlastný pohyb a vzťah k Slnku (na infektologický význam nedostatku svetla poukázal Rudolf Steiner v roku 1920, ešte pred objavom vitamínu D)[6]. Príjem slnečného svetla v správnej miere a v správnom čase posilňuje obranu proti infekciám, podporuje prítomnosť vlastného Ja v tele a vytvára základ pre stabilizáciu našich vnútorných, hormonálne sprostredkovaných svetelných rytmov, ktoré majú veľký význam pre spánok a naše zdravie.

Potrebujeme nielen strachu zbavený vzťah k slnečnému svetlu, ale aj uznanie noci, hviezdnej oblohy, akoby „Hymny k pocte noci“, ako sa volá Novalisov básnický cyklus. Zdravotné dôsledky nočného svetelného znečistenia spôsobeného umelým svetlom a obrazovkami sú už dobre známe. Náš rytmický systém je spojený so Slnkom a jeho denným cyklom. Poznáme veľké množstvo cirkadiánnych rytmov. Závisí to od rytmického usporiadania dňa a najmä od fyziologického vzťahu medzi bdením a spánkom. Príliš krátky alebo príliš dlhý spánok má účinok vyvolávajúci ochorenie a okrem iného vedie k obmedzeniam imunologických funkcií.

Ďalej je rozhodujúci vzťah k teplu. Srdcovo-obehový systém tvorí ústredný orgán nášho tepelného organizmu a potrebuje posilnenie, rovnako ako dýchací systém. Hlavný význam má pritom vlastný pohyb. Tu môžu byť cenným posilnením hygienické cvičenia liečebnej eurytmie, ako ich Rudolf Steiner uviedol v 5. prednáške kurzu liečebnej eurytmie v roku 1921 – najmä triáda A – úcta, láska – E a nádej – U, doplnená o rytmické R –, ktoré sa mnohí môžu naučiť v malých skupinách a potom ich cvičiť samostatne. Význam vonkajšieho pohybu a pravidelného príjmu slnečného svetla už bol zdôraznený. Domáca karanténa má na tomto pozadí okrem mnohého infektologicky zmysluplného aj povážlivé dôsledky, pretože obmedzuje uvedené pomôcky.

Prečo vznikajú ľudské patogénne vírusy?

Vyvstáva veľká záhada: Odkiaľ tieto očividne nové vírusy pochádzajú a prečo vznikli? Zaujímavé je, že mnohé vírusy pochádzajú zo živočíšnej ríše, vrátane koronavírusu. My nosíme tiež v našom črevnom trakte nielen baktérie, mikrobiotu, ale aj nespočetné množstvo vírusov, ktoré sú určite dôležité pre naše zdravie podobne, ako sú známe črevné baktérie. Vieme, že črevné baktérie ovplyvňujú nielen naše imunitné funkcie, ale aj mnohé iné oblasti organizmu, dokonca aj náš duševný stav. Prečo sa teda vírusy zo živočíšnej ríše stávajú nebezpečnými pre človeka? V súčasnosti spôsobujeme zvieratám nevýslovné utrpenie. Masové a kruté zabíjanie až po pokusy na laboratórnych zvieratách vedú k bolesti, ktorej je svet zvierat bezmocne vystavený. Aj bežný obchod so živými zvieratami ich môže vystaviť mimoriadnemu strachu.

Môže toto utrpenie viesť k dôsledkom, ktoré zmenia vírusy, ktoré sú pre živočíšny organizmus prirodzené? Sme zvyknutí pozerať sa len na telesnú úroveň a zvyčajne ju vnímame oddelene od toho, čo je duševné. Dnes sú však známe vzťahy, ktoré spájajú napr. napríklad črevo s dušou. Vzhľadom na mnohé vírusové ochorenia to vyvoláva nielen mikrobiologickú otázku pôvodu vírusu, ale aj ekologickú a morálnu otázku, ako zaobchádzať so svetom zvierat. Steiner na tieto súvislosti poukázal už pred viac ako 100 rokmi.[7] Dnes je na nás, aby sme tieto vzťahy sledovali a okrem vedeckej analýzy si kládli aj hlbšie otázky.

Perspektívy

Dostáva sa do popredia ekologický rozmer tejto pandémie. Globalizácia bola doteraz do veľkej miery záležitosťou hospodárskych záujmov a rozvoja politickej moci. Pandémia koronavírusu nám umožňuje uvedomiť si, do akej miery dnes tvoríme ľudstvo, ktoré je zodpovedné za zdravie blížnych, našich potomkov a Zeme. Môže nás nanovo naučiť úcte k životu, na ktorú tak naliehal Albert Schweitzer, k tak často opomínanému rozmeru živého, v ktorom nakoniec neexistuje oddelenie jednej živej bytosti od druhej a jej osudu.

Tieto dni a týždne ukazujú, do akej miery zdanlivo nezmeniteľné princípy v ekonomike, pedagogike, doprave ukazujú sa ako relatívne vo vzťahu k ohrozeniu života. Môžu nás naučiť novej pružnosti a ohľaduplnosti v našom správaní. Bezpochyby by sa malo v čo najväčšej miere predchádzať infekcii najmä rizikových skupín. Práve tu nadobúdajú účinnosť opatrenia, ktoré boli medzičasom iniciované na obmedzenie šírenia patogénov, najmä ich rýchlosti. Platí tu, že je potrebné správať sa solidárne s celou občianskou spoločnosťou a svetovým spoločenstvom. Zatiaľ čo dlho bolo cieľom čo najradikálnejšie a najglobálnejšie odstránenie infekčných patogénov, epidémia koronavírusu – ako aj napríklad rýchlo rastúca rezistencia voči antibiotikám – nás učí, že otázka spolužitia, získavania imunity a vymedzenia sa voči svetu zvierat, rastlín, baktérií, húb a vírusov potrebuje namiesto démonizovaného obrazu nepriateľa perspektívu udržateľného ekologického rozvoja.

Vírus SARS-CoV-2 sa nedá eliminovať ani eradikovať a v nasledujúcich desaťročiach musíme očakávať ďalšie nové mutácie v tejto oblasti. Ochrana pred infekciou a na druhej strane postupný rozvoj kolektívnej imunity (odborný termín „herd imunity – stádová imunita“ poukazuje aj na narušený vzťah medzi ľuďmi a zvieratami) vyžadujú si premyslené opatrenia orientované na dosiahnutie rovnováhy medzi nevyhnutným odriekaním a nevyhnutným zreteľom. Pohyb vo voľnej prírode, ale aj súcit a záujem o druhých ľudí majú liečivé účinky a sú teraz obzvlášť dôležité. Aj liečba si vyžaduje pozornosť a ľudskú podporu. Poznáme štúdie, ktoré ukazujú, že sociálne vzťahy – v tomto prípade obľúbenosť detí – majú pozitívny vplyv na ich dlhodobejšie riziko infekcie.[8]

Posilňovanie odolnosti má v tejto kríze fyzický, duševný a duchovný rozmer. Z fyzického hľadiska by sa okrem už spomínanej starostlivosti o teplo, slnko a životný rytmus mala venovať pozornosť zdravej strave a vyhýbaniu sa toxínom (tabak, alkohol). Horká zelenina posilňuje imunitu, vyššia konzumácia cukru znižuje odolnosť. Prevenciu a konštitučné posilnenie možno podporiť vhodnými antropozofickými liekmi a liečebnou eurytmiou.

Z duševného hľadiska ide o odbúranie strachu, vyrovnanosť, odvahu a duchovné perspektívy. Úzkosť a duševné napätie obmedzujú imunologické funkcie a pravdepodobne prispievajú k šíreniu choroby rovnako ako neopatrné a nerozvážne správanie. Naopak, pozitívna duševná nálada má priaznivý účinok a vedie k nižšiemu riziku ochorenia.[9] Aj koncentrácia kortizolu v slinách koreluje s náchylnosťou na infekcie ako ukazovateľ duševného stresu a napätia.[10]

Vnútorne musíme teda čeliť strachu a rozmanito zapríčineným obavám, pretože náchylnosť k chorobám možno znížiť len jasným myslením, vyrovnaným duševným stavom a odvahou. „[…] strach z chorôb, ktoré sa odohrávajú všade naokolo v epidemickom ohnisku chorôb, a [ak človek] zaspáva do noci s myšlienkou na strach, vytvárajú sa v duši nevedomé obrazy, imaginácie, ktoré sú preniknuté strachom. A to je vhodné prostredie na pestovanie bacilov,“[11] charakterizoval to Rudolf Steiner pred viac ako 100 rokmi.

Z duchovného hľadiska sa vynárajú veľké otázky: Akou výzvou pre ľudstvo sú pandemické choroby? Na jednej strane táto pandémia dramaticky brzdí spoločenský život a stáva sa tak rastúcou ekonomickou, sociálnou a spoločenskou hrozbou. Na druhej strane vedie k pozastaveniu sa s možnosťou spochybniť a nanovo definovať spoločenské orientácie, hodnoty a ciele. Veľký význam tu má vzťah človeka k prírodným ríšam a najmä k zvieratám. V súčasnosti sa ku klimatického zlomu, a teda choroby Zeme, pridáva aj akútna globálna choroba človeka, ktorá sa stavia na roveň veľkých chronických chorôb našej doby a môže nás prebudiť, aby sme si uvedomili nevyhnutnú ekologickú zmenu orientácie, a to aj v oblasti medicíny. Z dlhodobého hľadiska môžeme nielen viesť boj proti chorobám a patogénom, akokoľvek sú tieto schopnosti cenné – musíme rovnako intenzívne pracovať na udržateľnom posilnení človeka a ekologickej rovnováhe človeka a prírody vo svetle nášho spoločného kozmického pôvodu.

V prípade ochorenia je potrebné kontrolovať zápal ako rozumnú odpoveď organizmu na odstránenie patogénu a nepoužívať nekritickú protizápalovú a antipyretickú liečbu. V súčasnosti nemáme k dispozícii žiadne na dôkazoch založené liečebné postupy pre život ohrozujúce ochorenie COVID-19, ktoré je pre všetkých zúčastnených stále neprebádaným terapeutickým územím. Avšak tak, ako máme poznatky o liečbe syndrómov respiračnej tiesne v intenzívnej medicíne, máme terapeutické skúsenosti v antropozofickej medicíne aj s liečbou komunitného zápalu pľúc, ktorý je pomerne často spôsobený vírusmi. Podľa nášho názoru môžu byť terapeutické odporúčania antropozofickej medicíny nápomocné vo všetkých štádiách ochorenia a najmä podporujú liečbu zápalu pľúc. Keďže na starostlivosti o pacientov so závažnými ochoreniami COVID-19 sa v rámci koordinovaného prístupu podieľa aj viacero antropozofických kliník, možno bude čoskoro možné na základe skúseností ďalej rozvíjať súčasné odporúčania.

Preložil Martin Bobko

Poznámky:

[1] Wilson N et al.: Case-Fatality Risk Estimates for COVID-19 Calculated by Using a Lag Time for Fatality: https://wwwnc.cdc.gov/eid/article/26/6/20-0320_article

[2] Drosten C: https://www.charite.de/klinikum/themen_klinikum/faq_liste_zum_coronavirus/

[3] Baud D, Xiaolong Q et al.: Real estimates of mortality following COVID-19 infection: The Lancet, publikované: 12. marca 2020. DOI: https://doi.org/10.1016/S1473-3099(20)30195-X

[4] Steiner R: Die Theosophie des Rosenkreuzers – Teozofia rozenkruciánov, GA 99, Dornach 1985, prednáška 30. mája 1907.

[5] Steiner R: Wie erwirbt man sich Verständnis für die geistige Welt? – Ako si človek získa pochopenie pre duchovný svet?, GA 154, Dornach 1985, prednáška 5. mája 1914.

[6] Steiner R: Geisteswissenschaft und Medizin – Duchovná veda a medicína, GA 312, Dornach 2020, prednáška 24. marca 1920. Pozrite aj Reckert T: Sonnenlicht, Vitamin D, Inkarnation – Slnečné svetlo, vitamín D, reinkarnácia. Der Merkurstab 62 (2009), str. 577–593. DOI: https://doi.org/10.14271/DMS-19529-DE

[7] Steiner R: Die Offenbarungen des Karma – Zjavenia karmy, GA 120, Dornach 1992, prednáška 17. mája 1910. Steiner, R.: Erfahrungen des Übersinnlichen. Die drei Wege der Seele zu Christus – Zážitky nadzmyselna. Tri cesty duše ku Kristovi, GA 143, Dornach 1994, prednáška 17. apríla 1912.

[8] Ulset VS1, Czajkowski NO2, Kraft B1, Kraft P1, Wikenius E3, Kleppestø TH1, Bekkhus M: Are unpopular children more likely to get sick? Longitudinal links between popularity and infectious diseases in early childhood. PLoS One. 2019 Sep 10;14(9):e0222222. DOI: 10.1371/journal.pone.0222222. eCollection 2019

[9] Cohen S1, Alper CM, Doyle WJ, Treanor JJ, Turner RB: Positive emotional style predicts resistance to illness after exper-imental exposure to rhinovirus or influenza a virus. Psychosom Med. 2006 Nov-Dec;68(6):809-15. Epub 2006 Nov 13.

[10] Janicki-Deverts D1, Cohen S2, Turner RB3, Doyle WJ4: Basal salivary cortisol secretion and susceptibility to upper res-piratory infection. Brain Behav Immun. 2016 Mar;53:255-261.

[11] Steiner R: Wie erwirbt man sich Verständnis für die geistige Welt? – Ako si človek získa pochopenie pre duchovný svet?, GA 154, Dornach 1985, prednáška 5. mája 1914.

 

https://files.newsletter2go.com/95nut9eb/s_tcrd2tir/files/Corona-PandemieAspekteundPerspektivenDEF.pdf

https://medsektion-goetheanum.org/fileadmin/user_upload/pdf/Rundbrief_Maerz_2020_DE.pdf

 

Nový druh koronaviru SARS-CoV-2 se celosvětově šíří a vede k dosud nepoznaným důsledkům a omezením veřejného života i občanských práv. Příznaky často mírně probíhající infekce se týkají zejména dýchacích cest a oběhového systému. Vedle obecných příznaků jako horečka, bolesti svalstva a únava mohou být těžce zasaženy plíce coby orgán středního, rytmického člověka, pokud do nich onemocnění pronikne. Vztahem viru SARS-CoV-2 k receptoru ACE2 tak mohou nastat kardiovaskulární poruchy regulace, což se může výrazněji týkat například pacientů s vysokým tlakem, kteří často berou léky na snížení tlaku (např. inhibitory ACE).

Viry a jiné patogeny vedou většinou ke zjevnému onemocnění teprve tehdy, když existuje odpovídající dispozice, protože ne u každého člověka to po infikování vyvolá příznaky nemoci a pokud ano, pak ve velice rozdílné míře. Tak odhady úmrtnosti kolísají (počítáno pro  všechny věkové skupiny dohromady) u COVID-19 mezi 0,25–3 %,[1] v Německu mezi 0,3 až 0,7 %.[2] Částečně jsou mezinárodně uváděna ještě výrazně vyšší čísla,[3] přičemž v téměř žádné zemi neumožňuje celoplošné testování přesné srovnávání počtu infikovaných s počtem zemřelých. Tak je počet infikovaných jistě vyšší než počet pozitivně testovaných, např. v těžce postižené Itálii.

Dojde-li ke vniknutí patogenu, reaguje lidský organismus aktivně zánětem. Ten slouží k přemožení cizorodé kvality, která vnikla do organismu. Musíme tedy rozlišovat mezi infekcí způsobenou patogenem, potřebnou dispozicí člověka a odpovědí zánětem. V žádném případě by proto neměla být smysluplná zánětová reakce k překonání cizího vetřelce nekriticky potlačována antipyretiky a antiflogistiky. Existují upozornění na to, že antipyretika a antiflogistika mohou vést k těžkému průběhu. Terapeutická doporučení anthroposofické medicíny k prevenci a léčbě onemocnění již byla publikována. Profylaxe a prevence  se musejí odpovídajícím způsobem týkat všech rovin. Samozřejmě, mytí rukou je obzvláště důležité a stejně tak odkašlávání do loketních ohbí, aby se zabránilo kapénkové nákaze. Je však rovněž nutno zohlednit dispozici. U COVID-19 je známo výrazně zvýšené riziko u starých lidí i pacientů s anamnézou např. kardiovaskulárního systému nebo cukrovky. Podobně zhoršuje aktivní imunitu stres a strach, napomáhající po infikování celkovému zhoršení průběhu nemoci. Příliš velké vypětí světa vědomí, nedostatek spánku a pohybu vedou ke zvýšené náchylnosti k nákaze a k dispozici k infekčnímu onemocnění. Aktuálně se u mnohých lidí dostavuje reálná obava ze ztráty hospodářské existence v důsledku této krize.

Podstata onemocnění

Onemocnění mají různé roviny. Viditelné příznaky se přidávají k celku příslušného klinického „obrazu“. V něm se projevuje určitý typus: onemocnění se mohou klinicky vyvíjet velmi rozdílně a přesto mají něco společného. Typus určitého onemocnění je jeho duchovním „principem“, který se v onemocnělém člověku manifestuje a individualizuje. Tím se stává zřejmým, že nemoc nesestává pouze ze svých viditelných symptomů. Ty poukazují na podstatu choroby, která se projevuje svými příznaky. Jaké vlastnosti a kvality má tato podstata onemocnění? Již slavný patolog Rudolf Virchow poukazoval na potřebnou dispozici k infekčnímu onemocnění. Jestliže nějaké infekční onemocnění potřebuje určitou dispozici, pak je tato zřejmě s jeho podstatou příbuzná. Můžeme zde rozlišovat vícero úrovní:

• Celková dispozice, imunologická náchylnost k nemoci skrze strach, stres, nadměrné myšlenkové a profesní přetížení – nepochybně signatura globální, materiálně zaměřené společnosti sledující pouze výkon „podle západního vzoru“. K tomu patří rostoucí trend nejprve pokud možno co nejdéle ignorovat a často medikamentózně potlačovat takové symptomy nemoci, jako jsou horečka a vyčerpanost, které jsou smysluplnou odpovědí organismu a nabádají k potřebnému klidu. Tato praxe může pravděpodobně značně přispívat k těžším průběhům. Přetížená a přepínaná duše a tím cítění, které nechává vznikat stresu a napětí, vytváří náchylnost k pronikání infekce do rytmického systému.
• Avšak i obsahy vědomí mají význam: Blížíme-li se pravdě, prožíváme spojení naší bytosti s duchovním světem. Poznání pravdy může probouzet radost, sebejistotu, důvěru, naplnění. Setkáváme se s kvalitou dávající potřebnou orientaci, osvobozující člověka z napětí a nejistoty, a tak posilující uzdravující síly těla. Naproti tomu nepravda a lež nahrává nemoci a pokořuje lidskou duši. Lež a nepravda člověka oddělují od duchovního světa pravdy, izolují jej a zabraňují ozdravným silám plynoucím z pravdy. Rudolf Steiner poukazoval na to, že „lži lidstva“[4] mohou mít epidemiologický význam. Přitom nejde o jednotlivého pacienta, ale spíše o zacházení s pravdou ve veřejné diskusi. V době fake news a překrucování pravdy nabývá i tato duchovní dimenze na významu. Rudolf Steiner rovněž zmiňuje pěstování spirituality a škodlivost materialistických myšlenek: „o bacily je nejintenzivněji pečováno, když člověk při usínání s sebou do spánku nebere nic jiného než materialistické smýšlení. Není lepšího prostředku k takovéto péči, než s pouze materialistickými představami usínat a odtud, z duchovního světa, ze svého já a z astrálního těla působit zpět na orgány těla fyzického[, …].“[5]

Avšak v této souvislosti jsou ale problematické i konspirační teorie o původu této nemoci, které nezřídka cirkulují i v anthroposofických souvislostech. Vůle v myšlení zkoumat pravdu, sám strávit přemíru zpráv a nenechat se snadno nakazit pouhými tvrzeními, to samo již utváří část naší imunity, za kterou jsme zodpovědni my sami.

• Vzniká-li zdůrazňováním světa vědomí, tedy nervově-smyslového systému, dispozice k virálnímu onemocnění z nachlazení, je k její transformaci zapotřebí pohybu k prohřátí organismu a aktivity vůle. Strach přiškrcuje vůli, nejednáme svobodně, stejně jako vůbec „fungování“ skrze vnější „stimulátory“ determinuje každodenní práci. Proto dispozici nemoci charakterizuje v myšlení nadměrné myšlenkové přetížení dnešní informační společnosti, v cítění vypětí, neklid a stresový život a ve vůli čím dál více ochromující strach. Z hlediska trojčlennosti člověka je tedy dispozice charakterizována posouváním bytostných článků člověka směrem k nervově smyslovému systému. Bytostnými články opuštěný organismus se stává přístupným infekcím a „okupaci“ cizím větřelcem. Zatímco se duchovní a duševní bytost člověka v dětství a v rané dospělosti s fyzickým tělem spojuje a je utváří, tak s postupujícím věkem je opouští. Právě proto vzniká dispozice pro COVID-19 u staršího člověka. Pandemie koronaviru postihuje člověka, zvířata očividně neonemocní. Tím dává na srozuměnou, že souvisí s bytostí já. Prevence a léčba musí tedy vedle mnohého dalšího zahrnovat i tuto duchovní dimenzi.

Posilovat hygiogenezi, salutogenezi a autogenezi

Rozlišujeme různé roviny uzdravování. Především známe tělesnou léčbu a mluvíme zde ve smyslu Gunthera Hildebrandta o hygiogenezi. Tělesná léčba potřebuje duševní doprovázení. Úzkost a strach nejsou dobrými rádci a napětím i vnitřním neklidem oslabují tvořivé životní a ozdravné síly. Když se v hrozivě nebezpečných situacích snažíme rozpoznávat, resp. dávat smysl tomu, co se děje, když se porozumí souvislostem a vznikají též možnosti zvladatelnosti problému, vyvíjíme salutogenetický potenciál. Aaron Antonovsky tuto práci vědomí vedeného naším já proměňující duši shrnul jako »Sense of coherence«. Konečně se může tímto setkáním s onemocněním odehrávat vnitřní vývoj a vést k vlastnímu rozvoji, tedy k autogenezi. Tím má prevence vnitřní i vnější aspekty. Vnitřně jde o základní nosná hlediska a duchovní obsahy mohoucí dodávat sílu k pěstování vnitřní souvislosti. Kontrola infekčních onemocnění vede k zevní izolaci: ruší se veřejné akce, zavírají se hranice; zvláštní dopad má zejména zákaz vycházení, který lidem znemožňuje prožívání přírody, slunečního světla a hvězdné oblohy. Proti tomu je především zapotřebí posilování vnitřního, duchovního světla, vnitřního slunce v podobě zesílené láskyplné  péče, zájmu o druhého a vnitřního závazku v podobě žitých hodnot.  Koneckonců bez naděje není žádná léčba možná. Natolik žijeme vyhlídkami a vnitřní nadějí. Nakolik je to možné, je zevní pomocí vlastní aktivní pohyb a vztah ke slunci (na infektologický význam nedostatku světla poukázal Rudolf Steiner roku 1920 ještě před objevením vitaminu D[6]). Správnou měrou ve správnou dobu přijímané sluneční světlo posiluje odolnost proti infekci, podporuje přítomnost já v těle a vytváří platformu pro stabilizaci našich vnitřních, hormonálně zprostředkovávaných rytmů světla majících velký význam pro spánek a naše zdraví. Nepotřebujeme jenom úzkosti zbavený vztah ke slunečnímu světlu, ale i úcty k noci, hvězdné obloze, „hymnům noci“, jak zní titul Novalisovy básnické sbírky. Zdravotní následky nočního znečišťování  světla  umělým světlem, monitory a obrazovkami je mezitím dobře známo. Se sluncem a jeho každodenním pohybem po obloze je spojen náš rytmický systém. Známe velký počet cirkadiánních rytmů. Záleží na rytmickém uspořádání dne a obzvláště na fyziologickém vztahu k bdění a spánku. Příliš krátký stejně jako příliš dlouhý spánek napomáhají vzniku nemoci a krom jiného vedou k omezením imunologických funkcí. Dále je rozhodující vztah k teplu. Kardiovaskulární systém tvoří centrální orgán naší tepelné organizace a potřebuje posílení stejně jako soustava dechová. Ústřední význam v tom má vlastní pohyb. Zde mohou nabídnout významnou a cennou posilu hygienická cvičení léčebné eurytmie tak, jak je dal Rudolf Steiner v 5. přenášce kurzu léčebné eurytmie v roce 1921  – zejména trojice A-uctívání, láska-E a naděje-U, doplněno rytmickým R, která se mohou mnozí naučit v malých skupinách a pak samostatně praktikovat. Již bylo poukázáno na význam zevního pohybu a pravidelné přijímání slunečního světla. „Domácí karanténa má v této souvislosti vedle některých infektologicky smysluplných důsledků také důsledky povážlivé, protože omezuje výše zmíněné druhy pomoci.

Proč vznikají humanopatogenní viry?

Nicméně vyvstává jedna záhadná otázka. Odkud pocházejí tyto očividně nové typy virů a proč vznikly?  Zajímavé je, že mnohé viry pocházejí od zvířat, stejně tak i koronavirus. I my máme ve svém střevním traktu nejen bakterie, mikroorganismy, nýbrž i nesčetné viry, které jsou pro naše zdraví důležité podobně, jako je to známo o střevních bakteriích. Koneckonců víme, že střevními bakteriemi jsou ovlivňovány nejen naše imunitní funkce, ale i mnoho dalších oblastí našeho organismu, dokonce náš duševní zdravotní stav. Proč jsou tedy viry ze zvířecí říše pro člověka nebezpečné? V současnosti způsobujeme zvířatům nevýslovné utrpení. Masové a kruté zabíjení až po experimenty s laboratorními zvířaty vedou k bolesti, jíž je bezmocný svět zvířat vydán. Rovněž běžný obchod se živými zvířaty je může uvádět do mimořádného děsu a stresu. Může toto utrpení vést k důsledkům měnícím viry, které jsou doma ve zvířecím organismu? Jsme uvyklí zabývat se pouze tělesnou rovinou a na ni většinou pohlížet odděleně od roviny duševní. Nicméně dnes jsou známy souvislosti spojující například střeva s duší. Vzhledem k některým  virálním onemocněním tak vyvstává nejen mikrobiologická otázka původu viru, nýbrž rovněž otázka ekologická a morální, totiž otázka zacházení se zvířaty. Steiner na tyto souvislosti upozorňoval před více než 100 lety.[7] Dnes záleží na nás, abychom tyto souvislosti sledovali a kladli si vedle přírodovědecké analýzy i hlubší otázky.

Perspektivy

Tím se dostáváme k ekologické dimenzi této pandemie. Globalizace dosud  probíhala příliš ve znamení ekonomických zájmů a rozvíjení politické moci. Koronavirová pandemie nás nutí uvědomit si, v jak velké míře dnes se snažíme  být lidstvem, které je zodpovědné za zdraví bližních, potomků i samotné Země. Může nás nově učit úctě k životu, kterou prosazoval Albert Schweitzer,  může nás nově učit tak často zapomínané dimenzi všeho živého, v níž nakonec není žádného oddělování jedné živé bytosti a jejího osudu od bytosti druhé s jejím osudem.

V těchto dnech a týdnech uvidíme, do jaké míry se zdánlivě nezpochybnitelné principy ekonomie, pedagogiky a dopravy prokáží být jen relativními před ohrožením samotného života. Mohou nás učit nové flexibilní pohyblivosti a ohleduplnosti v našem chování. Nepochybně by mělo být pokud možno zabráněno zejména nákaze rizikových skupin. Zde působí mezitím zavedená opatření k tlumení šíření  patogenu, zejména jeho rychlosti, a platí zde chovat se solidárně s celou občanskou společností a s celosvětovou lidskou komunitou. Jestliže se dlouho holdovalo názoru, že je nutno všechny patogeny co nejradikálněji a globálně eliminovat, učí nás nicméně koronavirová epidemie – právě tak jako vzrůstající rezistence na antibiotika, že otázka soužití, získávání imunity a vymezování se vůči světu zvířat, rostlin, bakterií, hub a virů potřebuje namísto démonizovaných nepřátelských obrazů důslednou ekologickou perspektivu vývoje. Virus  SARS-CoV-2 není eliminovatelný či vyhladitelný a my musíme v této oblasti v příštích desetiletích počítat s dalšími novými mutacemi. Ochrana před nákazou a na druhé straně pozvolný vývoj společenské imunity (odborný výraz „herd immunity“ = stádní imunita poukazuje též na narušený vztah člověka a zvířete) potřebují dobře promyšlená opatření zacílená na rovnováhu mezi nezbytnou spotřebou a schopností si odříci. Pohyb ve volné přírodě, ale i vnímavá účast a zájem o druhého člověka zotavují a jsou nyní obzvláště důležité. Též léčba potřebuje péči a lidský přístup. Známe průzkumy ukazující, jak sociální vztahy – zde stupeň oblíbenosti dětí – mají  pozitivní vliv na dlouhodobější riziko infekce.[8]

Posilování resilience má v této krizi tělesnou, duševní i duchovní dimenzi. Tělesně je přitom vedle zmíněné péče o teplo, vztah ke slunci a životní rytmy nutno dbát ma zdravou výživu a vyvarování se jedů (tabák, alkohol). Hořká zelenina posiluje imunitu, vyšší spotřeba cukru snižuje odolnost. Prevence a posilování konstituce lze podpořit vhodnými anthroposofickými léčivy a léčebnou eurytmií.

Duševně jde o zbavování úzkosti, rozvážnost, odvahu a duchovní perspektivy. Strach a duševní vypětí omezují imunologické funkce a bezpochyby přispívají k šíření onemocnění stejně, tak jako bezstarostně lhostejné a nerozvážné jednání. Naopak pozitivní duševní nálada (»positive emotional style«) má příznivý účinek a snižuje riziko onemocnění.[9] S náchylností k infikaci rovněž koreluje koncentrace kortizolu ve slinách jako poukaz na duševní stresový zážitek a vypětí.[10] Musíme se tedy vzepřít úzkosti a mnohonásobně vytvářenému strachu, protože dispozici k onemocnění snižuje jen jasné myšlení, vyvážený stav mysli a odvaha. Rudolf Steiner to popsal před sto lety takto: »[…] Strach z nemocí odehrávajících se všude kolem v epidemickém ložisku nemoci a večerní usínání s myšlenkami strachu vytvářejí v noci v duši člověka nevědomé napodobeniny, imaginace prostoupené strachem. To je dobrým prostředkem k hýčkání a opečovávání bacilů«[11] Duchovně viděno vyvstávají velké otázky. Jakou výzvu představují pro lidstvo pandemická onemocnění? Jednak tato pandemie dramaticky brzdí společenský život a stává se tak rostoucí hospodářskou, sociální a společenskou hrozbou, jednak vede k možnosti zastavit se a klást si otázky k orientaci společnosti, jejím hodnotám a cílům a k jejich novému definování. Zde má ohromný význam vztah člověka k přírodním říším a obzvláště ke zvířatům. V současnosti se ke změně klimatu a tím k onemocnění Země přidává ještě akutní globální onemocnění člověka, které se přidružuje k velkým chronickým nemocem doby a může nás probudit k nezbytné ekologické nové orientaci, a to i na poli medicíny. Jakkoli jsou tyto kompetence cenné, nemůžeme trvale jen vést válku s nemocemi a patogeny. Museli bychom stejnou silou pracovat na udržitelném posilování člověka a ekologické rovnováhy člověka a přírody ve světle našeho společného kosmického původu.

V případě onemocnění je zapotřebí řízení zánětu jako smysluplné odpovědi organismu k eliminaci patogenu a nikoli nekritické protizánětlivé a teplotu srážející terapie. V současnosti nemáme u život ohrožujících onemocnění COVID-19, která jsou ještě neprobádanou oblastí „terra incognita“, k dispozici žádnou medicinu založenou na důkazech (Evidence-based medicine). Právě tak, jako máme v intenzívní terapii vědomosti o léčbě syndromu dechové tísně, existují také terapeutické zkušenosti anthroposofické medicíny s léčbou ambulantně nabytých zápalů plic, relativně často vyvolaných viry. Terapeutická doporučení anthroposofické medicíny mohou být dle našeho soudu pomocí ve všech stadiích onemocnění a mohou zejména podpořit terapii zápalu plic.  Protože se na koordinovaném postupu v oblasti intenzívní péče o pacientky a pacienty s těžkým průběhem koronavirového onemocnění COVID-19 podílí vícero anthroposofických klinik, bude snad brzy možno na základě zkušenosti dále rozšířit aktuální doporučení.

Matthias Girke und Georg Soldner 19. března 2020

[1]Wilson N et al.: Case-Fatality Risk Estimates for COVID-19 Calculated by Using a Lag Time for Fatality: https://wwwnc.cdc.gov/eid/article/26/6/20-0320_article

[2]Drosten C: https://www.charite.de/klinikum/themen_klinikum/faq_liste_zum_coronavirus/

[3]Baud D, Xiaolong Q et al.: Real estimates of mortality following COVID-19 infection: The Lancet, published: March 12, 2020. DOI: https://doi.org/10.1016/S1473-3099(20)30195-X

[4]Steiner R: Rosekruciánská duchovní věda, GA 99, nakl. Michael, Olomouc 2006, přednáška z 30. V. 1907.

[5]Steiner R: Jak porozumět duchovnímu světu?, GA 154, přednáška 5. května 1914

[6]Steiner R: Geisteswissenschaft und Medizin, GA 312, Dornach 2020, přednáška 24. března 1920. Srovnej k tomu Reckert T: Sonnenlicht, Vitamin D, Inkarnation. Der Merkurstab 62 (2009), str. 577–593. DOI: https://doi.org/10.14271/DMS-19529-DE

[7]Steiner R: Projevy karmy, GA 120, Olomouc 2009, přednáška 17. května 1910. Steiner, R.: Erfahrungen des Übersinnlichen. Die drei Wege der Seele zu Christus. GA 143. Dornach 1994, přednáška 17. dubna 1912.

[8]Ulset VS1 , Czajkowski NO2 , Kraft B1 , Kraft P1 , Wikenius E3 , Kleppestø TH1 , Bekkhus M: Are unpopular children more likely to get sick? Longitudinal links between popularity and infectious diseases in early childhood. PLoS One. 2019 Sep 10;14(9):e0222222. DOI: 10.1371/journal.pone.0222222. eCollection 2019

[9]Cohen S1 , Alper CM, Doyle WJ, Treanor JJ, Turner RB: Positive emotional style predicts resistance to illness after experimental exposure to rhinovirus or influenza a virus. Psychosom Med. 2006 Nov-Dec; 68(6):809-15. Epub 2006 Nov 13.

[10]Janicki-Deverts D1 , Cohen S2 , Turner RB3 , Doyle WJ4 : Basal salivary cortisol secretion and susceptibility to upper respiratory infection. Brain Behav Immun. 2016 Mar;53:255-261.

[11]Steiner R: Jak porozumět duchovnímu světu?, GA 154, Dornach 1985, přednáška z 5. května 1914.

Dr. med. Christian Büttner
Odborný lekár pre medicínu a antropozofickú medicínu pôsobiaci na nemeckej klinike antropozofickej medicíny Haus am Stalten

Koronavírusy sú pre veterinárov bežné, teraz však koronavírus SARS-CoV 2 prekročil bariéru k človeku. Čo je vírus, ako útočí na organizmus a ako môžeme reagovať?

Vírusy sú úzko spojené s fyzickým organizmom. Pochádzajú zo substancie genómu a môžu tak ovplyvňovať metabolizmus buniek a tým ich odcudziť organizmu. Ak dôjde k infekcii, do organizmu vniknú vírusy, potom organizmus zistí, že určité bunky sú odcudzené a začínajú robiť niečo iné, ako to, čo je v zmysle celku. Začína sa obracať proti týmto bunkám, s úmyslom odstrániť ich. Symptómy choroby, ktorá teraz vypukla, nie sú ničím iným: organizmus sa snaží odstrániť infikované bunky, a aj vírusy, ktoré ich napadajú, pričom sa ich pokúša zbaviť kašľom, horúčkou či tvorbou hlienu. Každý, kto zomrel na vírusovú infekciu, môže teda byť obeťou vlastnej obranyschopnosti organizmu, ktorej regulácia je vyjadrením individuálnej „organizácie Ja“, prítomnosťou Ja v tele.

Odcudzenie sa telu
Čím viac sa človek nachádza v situácii, že je mu jeho telesnosť cudzia, o to náchylnejší je k tomuto vírusovému ochoreniu, ktoré sa teraz nazýva COVID-19. To platí prirodzene pre vyššie vekové skupiny, pri ktorých ubúda kostnej hmoty aj svaloviny alebo u chronických chorôb.
U infekcie koronavírusu je to tak, že u ľudí nad 80 rokov, ľudí s diabetom typu II alebo s kardiovaskulárnymi chorobami môže byť priebeh ochorenia mimoriadne závažný. Čím menej som vo svojom tele prítomný, čím menej je moje telo v tomto zmysle preniknuté mnou samým, o to ľahšie sa môže infekcia v tele šíriť a o to katastrofálnejšie môžu byť následky. K tomu patrí samozrejme aj to, ako sa zaobchádza s človekom, ktorý má pozitívne testy.

Tak sú často tí, ktorí ochoreli, náhle rázne odstránení zo svojho domáceho prostredia a v Číne boli spočiatku ošetrovaní s mnohými ďalšími chorými v príslušnom improvizovanom prostredí. Konvenčná medicína tu bohužiaľ nemôže ponúknuť žiadny účinný liek a žiadne očkovanie. Často je horúčka medikamentózne znižovaná. Čo však v ťažkých prípadoch môže život zachraňovať, je podpora kyslíkom a v prípade potreby mechanická ventilácia. Preto je dôležité, aby sa klinická starostlivosť sústredila, pokiaľ možno, na pacientov s ťažším ochorením.

Podľa všetkého, čo vieme, sú strach a znižovanie horúčok terapiou, ktorá zlý stav pacientov skôr zhoršuje než zlepšuje. Pretože, čo človeku pomáha choroba zvládať, je všetko to, čo ho podporuje v jeho prestúpení, prehriatí vlastného tela sebou samým, aby sa v tele mohol zabývať. Tak neprekvapí, prečo choroba nie je nebezpečná deťom. Toto platí až do 50. roku života, kde priebeh choroby zodpovedá priebehu bežnej chrípky. U tej sú kašeľ, nádcha a vyčerpanie typické prvotné symptómy. K ním sa môže pridať ako nebezpečný aspekt zápal pľúc, ktorý sa najprv manifestuje predovšetkým zvýšenou frekvenciou dychu.

Vzťah k slnku
Vírus má z lekárskeho hľadiska obzvlášť negatívne vlastnosti. Môže tak trvať veľmi dlho, než sa organizmus „prebudí“ a všimne si, že na palube je cudzí hosť hroziaci spôsobiť skazu. Je známy prípad, kde choroba prepukla až 27 dní po nakazení. V priemere je to však 5 dní a po 12 a pol dňoch je 95% všetkých prípadov zjavných. Preto sú dotyční odkázaní do karantény na dĺžku dvoch týždňov. Okrem toho je tento vírus nákazlivejší než bežný chrípkový. U normálneho chrípkového vírusu sa nakazí v priemere asi 1,3 človeka, u koronavírusu sú to skôr 3 (u vysoko nákazlivých chorôb ako osýpky a čierny kašeľ je to 12 až 18). Miera nákazlivosti je teda vyššia ako u chrípky a zároveň neskôr viditeľná. Súčet týchto vlastností uľahčujúcich epidemické šírenie znepokojuje zdravotníkov celosvetovo.

Vzťah ku zvieracej ríši
Je tu však veľká otázka, z čoho tieto, očividne nové vírusy, vznikli a prečo? Je zaujímavé, že mnohé z vírusov pochádzajú z ríše zvierat, koronavírus pravdepodobne z jávskych netopierov. Prečo sa vírusy zvierat stávajú nebezpečnými pre človeka? V súčasnej dobe spôsobujeme zvieratám nevýslovné utrpenie. Od hromadných porážok až po pokusy v laboratóriách, všetky vedú k bolesti, ktorej je bezbranný svet zvierat vydaný napospas. Môže toto utrpenie viesť k dôsledkom, ako je mutácia vírusov, ktoré sú doma vo zvieracom svete? Sme zvyknutí pozerať sa iba na fyzickú rovinu a vidieť ju oddelene od roviny duševnej. Výskum črevnej flóry, mikrobiomu, kam nepatria len baktérie, ale aj vírusy, dokazuje opak. Tým vzniká nielen mikrobiologická otázka po pôvode vírusu, ale aj morálna otázka ohľadom nášho zaobchádzania so zvieratami. Rudolf Steiner na tieto súvislosti poukázal už pred viac ako sto rokmi. Dnes je na nás, aby sme tieto vzťahy preskúmali a okrem prírodovednej analýzy si kládli aj hlbšie otázky.

Čo môžeme robiť?
V osobnom správaní existuje viacero opatrení podporujúcich organizmus v tom, aby ochorenie zvládal. K tomu patrí zrieknutie sa alkoholu, mierna konzumácia cukrov a pestovanie životného rytmu s dostatkom spánku a aktívneho vzťahu k slnku. Čím náš imunitný systém často trpí, je nedostatok slnečného svetla, nedostatok, ktorý sa najviac prejavuje v marci. Preto z pohľadu celého roka pripadá najvyššia úmrtnosť v našich zemepisných šírkach práve na koniec marca. Súvisí to s nedostatkom slnka počas zimných mesiacov a pripomína nám, že sa mimoriadne vypláca chodiť v zime denne, najmä v poludňajších hodinách, von, a tak sa spájať s perifériou, s kozmom úplne elementárne. Rudolf Steiner sa tomuto fenoménu venoval na príklade tuberkulózy obšírne už pri zakladaní antropozofickej medicíny, ešte než bol objavený vitamín D. Pre imunitný systém tu platí, že tabletky s vitamínom D môžu prijímanie slnečného svetla nahradiť len v obmedzenej miere. Potencovaný fosfor a zodpovedajúcim spôsobom potencované meteorické železo užívané ráno, môžu ako substancia svetla taktiež podporovať imunitu. Kto je už starší a má možno kardiovaskulárne problémy, tomu sa okrem toho odporúčajú liečivá na kardiovaskulárne ochorenia, vyrobené na antropozofickej báze, pravidelná chôdza a výdatný spánok. Kto spí menej ako šesť hodín, je k takýmto ochoreniam oveľa náchylnejší.

Zdravý dych k ľuďom okolo nás
Keď už k ochoreniu dôjde, potom platí v súčasnosti zotrvanie v karanténe, pričom ľahké prípady možno liečiť aj doma. Za dôležitú považujem skutočnosť, že antropozofická medicína má po dlhé desaťročia skúsenosť s liečbou virálnych a bakteriálnych zápalov pľúc bez antibiotík, s antropozofickými liečivami a vonkajšími aplikáciami s mimoriadnym účinkom. Lekári medicínskej sekcie Antropozofickej spoločnosti vypracovali zodpovedajúce terapeutické postupy a medzinárodne ich sprístupnili svojim lekárskym kolegom.

Čo oslabuje pľúca? K tomu dve veci. Nedostatok vzťahu k Zemi a Slnku a sociálne napätie. Je preto vhodné svoje vlastné pľúca, tento dýchací orgán, chrániť zvnútra a zvonku snahou vyrovnávať sociálne napätie. Kto sa ocitá v neriešených konfliktoch, je tu podľa môjho pohľadu viac ohrozený. Medicína podporila presvedčenie, že očkovanie nás môže chrániť pred všetkými typmi infekcií. To je chyba. Samo očkovanie proti chrípke dáva ochranu 10 až 30%; starostlivé a dôkladné umývanie rúk a hygiena pri smrkaní a vykašliavaní sú rovnako účinné – bez možných vedľajších účinkov očkovania. Tak je dôležitým krokom oslobodiť sa od tohto ustrašene defenzívneho obrazu sveta a vlastného tela a pýtať sa, čo môžeme urobiť pre podporu jeho vitality a integrity.

 

Prevzaté z časopisu ‹Das Goetheanum›, 13. Marec 2020. Preložil Erich Šašinka.