Category Archives: medicína

O mikrobióme, apoštoloch a sedliakoch

Ľudský mikrobióm je oblasť, skúmaniu ktorej sa medicínska veda v posledných rokoch čoraz viac venuje. Napríklad vedci zistili, že mikroflóra každého človeka je jedinečná, ako odtlačky prstov. Pomaly nie je človek, ktorý by nevedel, že je potrebné sa o baktérie v bruchu starať.

Zvykli sme si, že keď berieme antibiotiká, alebo keď sa cítime oslabení, kúpime si nejaký výživový doplnok s črevnými baktériami, aby sme posilnili svoju črevnú flóru a ochránili ju pred účinkami antibiotík.

Kvalita nášho mikrobiómu je závislá nielen od počtu a pomeru rôznych bakteriálnych kmeňov, ale aj od toho, nakoľko, do akej miery je hlien, ktorý je na črevnej stene, mineralizovaný, pretože tento hlien je domovom tráviacich baktérií a ony potrebujú dostatočne husté prostredie, aby sa v procese trávenia mohli udržať v čreve a aby mohli dobre pracovať.

Hlien má viac úloh – zväčšuje hrúbku črevnej steny a chráni ju pred vysušením, pred zápalom (stena tenkého čreva pozostáva len z troch vrstiev buniek) a napomáha vstrebávaniu živín z chýlu (chýlus – natrávená potrava v tenkom čreve, ktorá je  už v tekutom stave, tuková mliečna lymfa, ktorá obsahuje živiny z takto strávenej potravy a prúdi do lymfatického systému).

Súčasne je hlien v črevách domovom pre tráviace baktérie a tiež má významnú úlohu pri tvorbe našej imunity.

Aby bol hlien v črevách dobrým domovom pre mikrobióm, musí byť dostatočne mineralizovaný – musí obsahovať dostatok minerálov – tie spôsobujú primeranú hustotu hlienu.

Ak sa následkom dlhotrvajúcej hnačky alebo iného zápalového ochorenia naruší kvalita a hrúbka vrstvy hlienu, potom má mikrobióm problém, lebo sa mu stráca jeho domov, jeho jediné miesto, kde môže v ľudskom tele bývať a plniť si svoju úlohu – tráviť nami prijatú potravu (80% nášho trávenia zabezpečujú črevné baktérie) a podieľať sa na tvorbe imunity.

Ak chceme regenerovať našu črevnú flóru, nestačí telu dodávať laktobacily a iné črevné baktérie, lebo, ak sa nemajú kam usadiť, neudržia sa v čreve. Treba predovšetkým remineralizovať hlien a črevnú stenu, dodať im dostatok minerálov, súčasne ich rehydratovať  a až potom dodať baktérie. Takto dokážeme svoj mikrobióm obnoviť.

Je tu aj iný závažný problém s nedostatkom minerálov v črevnom hliene – cez tieto minerály má človek spojenie s duchovnými fyzickými silami Zeme, našej planéty.

Ak máme narušený mikrobióm a máme málo minerálov, oslabuje sa, stráca sa naše spojenie s fyzickým svetom, v ktorom sú prítomné pôsobiace duchovne-fyzické sily.

Fyzický svet v sebe nesie pravdu – v tom zmysle, že vo fyzickom svete nemôžeme diskutovať o tom, či niečo obsahuje síru, alebo neobsahuje síru, či má niečo 5 centimetrov, alebo nemá 5 centimetrov, či má niečo 4 rohy, alebo len tri.

Vo fyzickom svete sú veci jasné, odpoveď je jednoznačná a pre každého rovnako platná a nemôže byť vecou diskusie alebo špekulácií.

Preto hovoríme, že pri skúmaní fyzického odhaľujeme pravdu – ktorá sa vzťahuje na fyzický svet.

Fyzický (minerálny) svet bol a je tvorený silami vysokých duchovných hierarchií – Trónov a kým samotnej hmote vládne Ahriman, zákonom stavby  organizácie hmoty vládne Božia vôľa, ktorá sa tu manifestuje v pôsobení Trónov, ktorí pôsobia do minerálneho sveta a ich pôsobenie je také, že tento svet, jeho organizácia je pravdivá.

Spomeňme si na imagináciu štyroch ročných období od Rudolfa Steinera, v ktorej na jednej strane opisuje obraz zimy pod vládou Gabriela, keď sa nad severnou pologuľou Zeme vo vzduchu vytvára vrstva zamrznutých mikroskopických kvapôčok vody a táto vytvára prikrývku nad zemou, a na druhej strane je tu opis vrcholiaceho leta, keď archanjel Uriel porovnáva čistotu ľudskej myšlienky s čistotou minerálov Gabrielovej zimy na opačnej pologuli.

S touto pravdivosťou sme spojení cez minerály, ktoré máme v črevách a nie cez minerály, ktoré máme napr. v kostiach, lebo tam sú už staticky zabudované a plnia celkom inú funkciu.

Naopak, v črevách prebieha neustály proces premeny a spracovávania prijatého (pozri napr. R. Steiner: Prednášky pre robotníkov, 1. a 2. prednáška, Dornach, 1922-23), poznáme súvislosť medzi prácou čriev a myslením.

Teda, cez minerály v našich črevách, najmä v tenkom čreve, sme spojení so schopnosťou rozlišovať, objavovať pravdu, uznať, že niečo je pravdivé.

Je to vzácna schopnosť, lebo nám dáva silnú oporu v živote, že môžeme dôverovať tomu, čo vidíme, čo vyskúmame (za predpokladu, že sme pri skúmaní postupovali prakticky, vedeckými exaktnými metódami) a môžeme sa od takto pozorovaného odraziť, začať na tom budovať.

Pravda fyzického sveta je niečo, čo nás drží, ako ľudí, pomáha nám byť v sebe pevní.

Bez tejto opory by sme sa cítili, ako by sme boli so Zemou spojení len nejakými krehkými stopkami a nemohli by sme v sebe nájsť vnútornú pevnosť a bdelosť. V našej mysli by bola stále prítomná neistota, určitý stupeň neistoty v chápaní obrazu sveta, v ktorom sa pohybujeme.

Minerály – soli v črevách sú nevyhnutné pre to, aby sme ako ľudia boli schopní správne usudzovať a odlišovať pravdivé od nepravdivého.

A tu sa dostávame k tomu nádhernému obrazu, vlastne k dvom obrazom; jeden pochádza z Biblie a druhý nám zachovala ľudová múdrosť.

Ten prvý je výrok zmŕtvychvstalého Krista, ktorý hovorí apoštolom: – Vy ste soľou Zeme.

Lebo oni sú nositeľmi PRAVDY, sú tými minerálmi, ktoré v sebe nesú Božiu pravdu, zjavenú cez pôsobenie Trónov.

Apoštoli zas zvestujú PRAVDU, ktorá im bola zjavená zmŕtvychvstalým Kristom, boli svedkami jeho zmŕtvychvstania, oni sú pre nás, pre ľudské spoločenstvo, soľou Zeme. Oni majú za úlohu svedčiť o pravde a šíriť ju do sveta. Čím je pre prírodu minerál, soľ, tým sú pre nás apoštoli – sú nositeľmi pravdy o udalostiach v Palestíne pred 2000 rokmi.

Druhý obraz je veľmi známy a hovorí o „zdravom sedliackom rozume“, keď ľudský fenomén vypozoroval, že ľudia, ktorí žijú v spätosti s prírodou a pracujú s pôdou a ich strava je dobre mineralizovaná a ich telo je dobre mineralizované a ich práca je spojená s fyzickou pláňou, majú schopnosť aj pri „nižšej inteligencii“, resp. pri nižšom stupni vzdelania, rozlíšiť, či je niečo správne, pravdivé, alebo je to hlúposť, či lož, či má niečo skutočnú hodnotu, alebo je to bezcenná napodobenina, gýč, klam.

Samozrejme, náš cit pre pravdu nezávisí len od našej stravy a od črevného mikrobiómu. Kto skúšal žiť aspoň týždeň tak, že sa striktne usiloval vo svojej reči a v myšlienkach čo najpresnejšie držať pravdy, faktov, už po týždni môže na sebe pozorovať, ako mimoriadne sa jeho cit pre pravdu zostril. Je to dôležité najmä v súčasnom veku, keď sa lož stáva dennou súčasťou práce  médií a politikov, nás ostatných ale nevynímajúc. Je čoraz náročnejšie odlíšiť pravdu od lži a človek sa postupne bude musieť, ak sa bude chcieť orientovať v tom, čo číta, vidí a počuje, pestovať v sebe tento cit pre pravdu. Základom tohto citu, tejto rozlišovacej schopnosti sú však minerály v našom tráviacom trakte, ktoré nám dávajú stabilitu v orientácii vo fyzickom svete.

Mária Vargová
9.12.2024

 

Procesy železa a reči vo vzťahu k chudokrvnosti.

Procesy železa a reči vo vzťahu k chudokrvnosti.
Bernhard Woehrmann a Barbara Denjean von-Stryk

(Na základe prednášky, ktorá odznela 16. októbra 1992 na konferencii pre rečových terapeutov a v skrátenej verzii 15. januára 1993 na konferencii pre lekárov a arteterapeutov, obe organizované Lekárskou sekciou Goetheanum.)

Pôvodný názov:  Eisen- und Sprachprozeß, besonders im Hinblick auf die Eisenmangelanämie.   Merkurstab 1994, 47:146-53. https://doi.org/10.14271/DMS-16488-DE

Angličtina: Johanna Collis, MIL. Anglické verzie rečových cvičení od Sophie Walsh.

„Prečo krv potrebuje železo?“

Rudolf Steiner položil túto otázku na tretej prednáške svojho prvého lekárskeho kurzu a nazval ju „kľúčovou otázkou pre celú lekársku vedu“. Hneď na to poskytol odpoveď, keď vysvetlil, že krv „je od prírody chorá a neustále sa potrebuje liečiť železom“. Dosiahnutím pochopenia tohto procesu v krvi, ktorý je skôr normálny ako patologický, môže lekár „absolvovať skúšku prírody“(1).

Je možné stimulovať prospešný proces železa v krvi pomocou reči, ktorá je procesom zahŕňajúcim ducha a dušu?

V Michaelovej imaginácii našiel Steiner slová, ktoré nám môžu pomôcť uvažovať o tejto téme. Opísal, ako ľudská krv: „…nie takým materialistickým spôsobom, ako si to predstavujú dnešní vedci, je preniknutá a naplnená procesmi, ktoré do nej vnáša železo prostredníctvom podnetov prijatých zo sveta duše a ducha. Procesy, ktoré sa odohrávajú v každom jednom krvnom teliesku, keď doň vstúpi zlúčenina železa, sú v miniatúrnom ľudskom meradle rovnaké ako procesy, ktoré uvádza do pohybu meteor, keď sa rozžiari vo vzduchu.“ (2)

Marsické železo a slnečné železo

Aby sme správne pochopili podstatu železa, musíme vedieť, že má dvojaký charakter, pretože „marsické“ a meteorické železo pochádzajú z rôznych zdrojov. Pod „marsickým železom“ rozumieme látku, ktorá sa podieľala na vzniku Zeme od čias, keď Mars prechádzal cez Zem (stredné obdobie Lemúrie).(3) Napríklad zemská kôra obsahuje 4,7 % železa, čo predstavuje približne 47 kg na tonu zemskej hmoty. Je zarážajúce, že v miernom pásme severnej pologule sa nachádzajú veľké ložiská železa. Pre túto strednú oblasť Zeme sú typické neustále sa meniace ročné obdobia a počasie, ktoré pripomínajú funkciu dýchania. Druhý druh železa padá na Zem počas celého roka v podobe „železného dažďa“ meteorov vyvrhnutých Slnkom.(4) Podľa najnovších odhadov sa denné množstvo meteorickej látky prichádzajúcej týmto spôsobom na Zem pohybuje na úrovni 10 000 ton.(5) To musí znamenať, že vzduch, ktorý dýchame, je permanentne naplnený veľmi jemným meteorickým prachom. Existuje teda jasný rozdiel medzi zdrojmi oboch druhov železa a ich rozdielnou kvalitou. Toto rozdelenie na marsické a slnečné železo je veľmi dôležité a bude nás zaujímať aj neskôr.

Železo vo vývoji Zeme

Železo svojím príchodom na Zem umožnilo uskutočniť dva dôležité evolučné kroky. Po prvé, prispelo k prechodu od zeleného farbiva v listoch k červenému farbivu v krvi, čím umožnilo vývoj od spiacej, nevedomej povahy rastliny k ľudskému vedomiu seba samého. Po druhé, železo vytvorilo pľúca a umožnilo tak prechod od dýchania žiabrami k dýchaniu pľúcami (3).

Vzhľadom na svoju zvláštnu schopnosť absorbovať a vylučovať kyslík – Wilhelm Pelikan ho nazval „dýchačom“ medzi planetárnymi kovmi(6) – je železo schopné spájať sa s ťažkými kovmi, z ktorých niektoré sú veľmi toxické, ako aj s inými jedovatými látkami, čím v prírode a v človeku preberá dôležitú detoxikačnú funkciu.

Železo v človeku

Ľudské telo obsahuje 5 g železa. Je to jediný kov prítomný v množstve, ktoré sa dá takto hrubo odvážiť. Podľa súčasného fyziologického názoru sa všetko toto množstvo vstrebáva z potravy prostredníctvom tráviaceho traktu. V prílohe k správam Antona Degenaara o jeho rozhovoroch s Rudolfom Steinerom cituje Steinera, ktorý hovorí, že človek absorbuje „železo, ktoré bytostne potrebuje“, zo vzduchu dýchaním a tiež prostredníctvom zmyslov cez oči a uši a najmä cez kožu.(7) Na túto dôležitú skutočnosť nesmieme zabúdať. Je zrejmé, že ide o železo stále prítomné vo vzduchu vo forme jemného meteorického prachu. Teraz teda môžeme rozlišovať medzi nutričným železom (pozemským resp. marsickým železom) a respiračným železom (kozmickým, meteorickým alebo siderickým železom). Dve životne dôležité látky – meteorické železo a kyslík – sa vstrebávajú prostredníctvom pľúc dýchaním. Spôsob, akým sa vstrebávajú do tela, ukazuje rozdiel medzi dvoma formami železa. V súvislosti s metabolizmom železa u ľudí tu čitateľom len pripomenieme dôležitú úlohu, ktorú zohráva hemoglobín pri vstrebávaní kyslíka cez pľúca a jeho distribúcii do celého tela. Okrem toho krvné telieska obsahujúce železo zabezpečujú „vztlak“(8), ktorý umožňuje ľuďom prekonávať tiaž tela. Nie je veľmi nadnesené spojiť toto s depresívnymi stavmi, pri ktorých ťažoba víťazí nad ľahkosťou a pri ktorých je často základom porucha procesu tvorby železa vo všeobecnom smere anémie.

Železo ako pôvodný liečivý princíp

Naším východiskom bola otázka Rudolfa Steinera: „Prečo krv potrebuje železo?“ a následne jeho odpoveď: „Pretože je od prírody chorá.“(1) Čo je to za chorobu? Železo a bielkoviny, dve zložky hemoglobínu, predstavujú polaritu v miniatúrnom priestore, archetyp v miniatúre celkového procesu v tele. Ak z hemoglobínu odstránime železo, bielkovina nedokáže sama o sebe prežiť, a tak sa rozpadá.(1) Ak sa bielkovina v ľudskom tele ponechá sama na seba, pôsobí patogénne, a to najmä v dvoch oblastiach. Po prvé, platí to v metabolizme, kde štyri bielkovino-tvorné orgány iniciujú bielkovinové procesy.(9) Ide o autonómnu, spiacu, nevedomú oblasť, kde nie je veľa formy. Po druhé, Steiner označil nervové procesy za oblasť, kde sa bielkoviny rozpadajú a prinášajú chorobu, ak sa tieto procesy ponechajú samé na seba.(10)

V obidvoch oblastiach, teda v metabolizme a v nervových procesoch, ponúka krv so svojím železom účinný liečebný proces, ktorý vyvažuje patologické sily bielkovín, ktoré usilujú o rozklad. Steiner to opísal tak, že to nazval „nepretržitým bojom“, ktorý sa vedie medzi týmito dvoma polárnymi tendenciami, bojom, v ktorom sa musí udržať jazýček váh v rovnovážnej  polohe. V 12. prednáške Kurzu pre lekárov Steiner spomenul tento jazýček, ktorý vedie k anémii, ak nie je udržiavaný v rovnovážnej polohe. V tej istej prednáške hovoril aj o „žiarivom pôsobení železa“ vychádzajúcom z hornej časti tela, proti ktorému všade pôsobia bielkoviny „ako prekážka“.(9) V 20. prednáške ďalej hovoril, že „za normálnych okolností má ľudský organizmus neustále tendenciu tvoriť si choroby spánkom. Proti tejto tendencii však pôsobí železo v krvi. Železo je pre človeka najdôležitejším kovom, ktorý pracuje na vytváraní rovnováhy v jeho tele.“

Predstavou zobrazujúcou skutočnosť tohto procesu, ktorý sa neustále odohráva v našom tele, je postava Michaela so železnou kopijou alebo mečom, ktorým premáha moc draka pod sebou.

Pokiaľ ide o úzku súvislosť medzi železom a dýchacími orgánmi, môžeme poukázať na niekoľko dôležitých údajov od Rudolfa Steinera. Hovoril napríklad o vzťahu medzi „pľúcami a hrtanom na jednej strane a železom na strane druhej“ alebo podobne v knihe Okultná fyziológia:

„Napríklad niečo, čo sa z pľúc otvára smerom k hrtanu, čím sa stáva orgánom vyššej ľudskej organizácie, niečo, čo má inak tendenciu k poklesu ako temný život žlčníka; tento prvok, keď je v hrtane, ktorý obsahuje horné časti pľúc, sa vyjadruje ako marsický alebo železný systém.“ (12)

Spomenutím hrtana sme sa dostali k miestu, kde sa tvorí reč, a tu je vhodná ďalšia pasáž z predchádzajúcej prednášky:

„Stupeň, na ktorom dieťa dosiahne slobodnú vôľu, súvisí so vstrebávaním železa. Z toho vyplýva, že železo je nevyhnutné pre slobodnú vôľu. Ak chcete zistiť, čo je s človekom, ktorý je chrapľavý, ktorý má slabý hlas, musíte sa pokúsiť zistiť, či má dostatok železa. Ak má niekto príliš málo železa, prejavuje sa to predovšetkým vo vôli, v slobodnej vôli, ktorá sa prejavuje prostredníctvom reči. Pri ľuďoch, ktorí sú dobrí v reči, sa netreba starať o množstvo železa, ktoré majú. Ale pri ľuďoch, ktorí sotva dokážu vysloviť svoje slová, sa musíte pýtať, akým spôsobom im chýba železo.“

O niečo neskôr v tej istej prednáške: „Keď hovoríme, keď vyslovujeme slová, robíme to vďaka sile Marsu spolu s kométami a meteormi. To je ľudská reč.“ (13)

Ak to zhrnieme: železo vytvára pľúca a hrtan a umožňuje sprostredkované dýchanie prostredníctvom absorpcie a transportu kyslíka; dáva vztlak červeným krvným telieskam a je predpokladom samostatnej schopnosti stáť vzpriamene(14), ako aj slobodnej vôle, ktorá sa prejavuje v reči. Detoxikuje, a tým prekonáva chorobnosť krvi tak, že z rytmického systému posiela dole do patologických dejov látkovej výmeny liečivé, zdravie prinášajúce princípy.

Úzky vzťah medzi procesom železa a rečovým procesom

Je možné vzhľadom na veľkú afinitu reči a železa hovoriť o tom, že reč má vplyv na procesy železa? Táto otázka nás vyzýva, aby sme preskúmali terapeutické vlastnosti vedome tvorenej reči. Tvorba reči má harmonizujúci a prehlbujúci účinok na dýchanie, čo vedie k zvýšenému príjmu kyslíka. Stačí pozorovať, ako sa počúvaním reči malé deti stimulujú k tomu, aby sa dostali do vzpriamenej polohy, a ako im dobrá artikulácia pomáha formovať vnútorné orgány. (15, 16) Ďalším znakom prepojenia medzi krvnými a dýchacími procesmi na jednej strane a železnými procesmi na strane druhej je zvýšenie obsahu železa, ku ktorému dochádza vo veku 9 rokov a opäť vo veku 14 rokov. Cesta k pripravenosti dieťaťa na život na Zemi je vyrovnaná zostupnou krivkou dýchania a vzostupnou krivkou pulzu v 9. roku, čo je proces, ktorý vedie k dominancii krvného pólu v 14. roku (druhý pól je proteínový – pozn. prekl.). Učebné osnovy waldorfskej školy využívajú reč, najmä aliteráciu a hexameter, aby pomohli deťom „nadýchnuť sa“ k pozemskej zrelosti.

Je preto rozumné predpokladať, že terapeutické tvorenie reči sa môže použiť na aktivovanie a privedenie ja, a to znamená, že tvorenie reči má jasnú vnútornú príbuznosť so železom, inkarnačným kovom. Pôsobí a vyžaruje rovnakým smerom ako železo – zhora nadol. V silne formovanej reči duch a duša dávajú výraz sile železa a tieto dva póly sa navzájom podmieňujú. Silná reč si vyžaduje zdravý železný proces; a naopak, tým, že pomáha duchu a duši vyžarovať priamo do telesných železných procesov, môže tvorba reči poskytnúť podnet na uzdravenie tým, že spojí silu marsického železa s podstatou kozmického železa.

Pri pohľade na Mars môžeme povedať, že práve Mars v nás vytvára vplyvy, ktoré nám umožňujú využívať železo. Mars musí existovať, aby sme mali silu využívať železo. Železo musí existovať, aby sme túto silu mohli uplatniť v slobodnej vôli. Mars nám poskytuje silu železa, substanciu železa.(13)

Túto dôležitú diferenciáciu by mali oveľa dôkladnejšie zohľadňovať aj lekári poskytujúci lekársku starostlivosť: „Mars je teleso vo vesmíre, ktoré nám pomáha vhodne využívať železo, ktoré k nám prinášajú meteory a kométy.“(13)

V sile michaelskej reči znovu objavujeme železo meča, roztavené a premenené. Toto je iný proces železa, ten, ktorý patrí duchu a duši a ktorý vzniká zo spojenia marsického železa so slnečným železom.

Anémia z nedostatku železa

Základná anémia z nedostatku železa (t. j. ak neberieme do úvahy anémiu vznikajúcu v dôsledku krvácania) sa týka takmer výlučne žien. S nástupom puberty je hladina hemoglobínu u žien približne o 1,5 g nižšia ako u mužov, čo sa nedá vysvetliť len na základe menštruácie. Tieto skutočnosti predstavujú jeden z mnohých rozdielov medzi mužskou a ženskou konštitúciou. Železo pomáha mužom hlbšie sa vteliť a stať sa viac pozemskými, zatiaľ čo ženy si zachovávajú viac zo svojej pôvodnej kozmickej podstaty. Je pre ne ťažšie ovládať železo a vstrebávať ho. Niektoré ženy sa cítia veľmi dobre, keď im chýba určité množstvo železa, pretože to vyhovuje ich prirodzenosti. Železo prináša lepšie spojenie medzi vyššími princípmi a telesnou prirodzenosťou, preto sa označuje ako inkarnačný kov.

Všetky príznaky a znaky anémie z nedostatku železa naznačujú, že telo nie je správne zásobené. Patrí k nim výnimočná únava a zvýšená túžba po spánku; celková otupenosť; nedostatok energie a iniciatívy; nedostatočná koncentrácia; zvýšená potreba tepla; nápadný chrapot; depresívna nálada sprevádzaná nedostatkom energie alebo iniciatívy a slabá vôľa. Klinické príznaky, ktoré poukazujú rovnakým smerom, sú bledosť a metabolická slabosť.

Osobitná príčina chlorózy u mladých dievčat, ale aj iných príznakov nedostatku železa, spočíva v ťažkostiach „spojiť“ Mars a Merkúr správnym spôsobom v žalúdku, ako to vyjadril Rudolf Steiner.(13) Chlór v žalúdočnej kyseline chlorovodíkovej musí byť pripravený „prijať“, t. j. absorbovať železo. Slnko stojí medzi Marsom a Merkúrom a sily Slnka musia byť posilnené, aby sa Merkúr a Mars mohli spojiť a železo mohlo byť absorbované.

Prípadová štúdia

Na ilustráciu vyššie uvedeného poslúži jeden prípad.

Pacientka bola žena vo veku 33 rokov, vydatá, s tromi deťmi, Američanka. Od puberty opakovane trpela poruchami z nedostatku železa, ktoré boli v Amerike liečené masívnymi dávkami železa bez trvalého účinku. Vo veľmi mladom veku 20 rokov získala diplom z psychológie. Počas tejto fázy bola niekoľko rokov v depresii. Jej tvár je trochu nevýrazná s pomerne hrubými sedliackymi črtami. Aj jej postava je beztvará a zaoblená a chôdza neohrabaná, s nohami nápadne postavenými do tvaru 0. Nemecký jazyk jej absolútne nie je blízky. Laboratórne testy preukázali výrazný nedostatok železa a bola liečená rôznymi preparátmi a liekmi určenými na stimuláciu príjmu železa. V priebehu šiestich mesiacov dostávala tieto lieky, niektoré súčasne, niektoré postupne:  Ferro-Folsan (sušený síran železnatý, kyselina listová); Ferrum ustum comp. (Weleda; Siderite3x; neriedená voda Levico bohatá na minerály; Ferrum font. 4x („pramenitá voda železitá“); Ferrum chlorat. oxid 3x; Ferrum sid. 20x, Ferrum prep. 30x, Granát 15x rovnakým dielom ako zmiešaná injekcia; Gentian Anaemodoron; Aurum chlorate. 5x; Cuprum sulfuricum 6x.

Nastalo dočasné zlepšenie, ale hladina železa zostala príliš nízka. Po 6 mesiacoch liečby s terapiou reči, ktorá sa začala 11. októbra 1991, boli hodnoty železa nasledovné:

5.7.91 10.11.91 2.14.92 8.18.92 3.4.93 3.29.93 Norms
Hb (g/dL) 11.2 11.2 12.9 13.4 11.1 12.2 12-16
Serum Fe (mmg/dL) 40 55 120 121 55 194 60-140
Ferritin (ng/mL) 4 3 32 19 5 12 25-180

 

Po 6 mesiacoch terapie tvorbou reči sa pacientka cítila a vyzerala inak: jej črty boli formovanejšie, pohľad jasnejší, chôdza vzpriamenejšia, mala viac energie a už nebola takmer vôbec unavená. V dôsledku podvrtnutého členka s roztrhnutými väzmi, ktorý sa musel zošiť pod narkózou, nosila niekoľko týždňov sadrovú dlahu, počas ktorej bola terapia prerušená. Hladina železa sa okamžite znížila (pozri údaje zo 4. marca 1993). Údaje z 29. marca 1993 nakoniec ukazujú ďalšie jasné zlepšenie po obnovení  terapie reči a medicínskej liečby. Z celého vývoja je zrejmé, že špecifická terapeutická rečová formácia ovplyvnila schopnosť vyrovnať sa so železom tak, že vstrebávanie železa sa mohlo výrazne zlepšiť. (Merateľné zmeny v Hb boli zaznamenané aj na Medizinisch- Kuenstlerisches Therapeutikum v Berne).

Rečová terapia pri nedostatku železa

Videli sme, že dôležité procesy železa a reči majú rovnaký fyzikálny základ, a to dýchanie a krvný obeh. Rudolf Steiner opísal proces tvorenia reči ako proces, ktorý má pôvod v „astrálnom tele modifikovanom pôsobením ja“.(17) Ako sme už spomenuli, železo je stimulované duchovnými a duševnými silami, aby vyžarovalo do ľudskej krvi.(2) Podnety pre oba procesy pochádzajú z vyšších princípov ľudskej bytosti a navzájom sa podmieňujú. Pomáhajú schopnosti vzpriamiť sa a vyformovať telo a robia človeka schopným silne prejaviť slobodnú vôľu. Aby sme ukázali, ako sa dá narušenému telesnému procesu čeliť zvýšenou rečovou aktivitou, vysvetlíme, ako v ľudskej reči spolupracujú hlas, dýchanie a artikulácia.

Hlas, podnietený chcením hovoriť  – nositeľ našej individuálnej duševnej nálady – sa dvíha a nesie formotvorné sily zvukov reči ako prejavu ja. V dychu ja spája a formuje reč, ktorá sa voľne pohybuje a žije vo vzduchu. Ak prevláda smer zdola nahor – od látkovej výmeny cez pulz k dýchaniu, potom bude výsledná reč hudobným prednesom. Naopak, ak dýchanie ovplyvňuje krv – ak deklamačné formovanie pôsobí zhora nadol, aby dalo formu rečovému procesu, skrz ja sledujeme smer železných procesov v reči:

Deklamácia je spojená s procesom, ktorý sa spája s pôsobením sleziny v živote duše. Dych naráža na celý metabolický proces, ktorý v krvnom obehu zasa spätne naráža na pulz. Pri tomto postupe idúcom zhora nadol dochádza k vtláčaniu do nášho prvku vôle, ktorý je prevažne spätý s výdychom… (18)

Bemhard Woehrmann, M.D. Fraasstr. 1 D-70184 Stuttgart Nemecko
Barbara Denjean-von Stryk. Logopéd Einkomstr. 23 D-70188 Stuttgart Nemecko

 

Odkazy

1 Steiner R. Duchovná veda a Medicína (GA 312), prednáška z 23. marca 1920. Tr. neznáme-Londýn: Rudolf Steiner Press 1975.
2 Steiner R. Štyri ročné obdobia a archanjeli (GA 229) prednáška z 5. októbra 1923. Tr. C. Davy a D. S. Osmond. Londýn: Rudolf Steiner Press 1968.
3 Steiner R. Rozikruciánska teozofia (GA 99) prednáška zo 4. júna 1907. Tr. M. CottereU a D. S. Osmond. Londýn: Rudolf Steiner Press 1981.
4 Steiner R. Nadzmyslový človek (GA 231) prednáška zo 17. novembra 1923. Tr. M. Adams. Londýn: Anthroposophical Publishing Co. 1961.
5 Elsner E. Raumfahrt in Stichworten S.57. Kiel 1973.
6 Pelikan W. Tajomstvá kovov. Tr. C. Lebensart. Londýn: Rudolf Steiner Press.
7 Degenaar AG. Krankheitsfaelle und andere medizinische Fragen besprochen mit Rudolf Steiner, rukopisný výtlačok, diskusia o „železe“ datovaná 6. februára 1924.
8 Steiner R. Základy antropozofickej medicíny (v GA 314) prednáška z 28. októbra 1922. Tr. A. Wulsin. Spring Valley NY: Mercury 1986.
9 Steiner R. Duchovná veda a medicína, op. dt. prednáška z 1. apríla 1920.
10 Steiner R, Wegman I. Základy terapie (GA 27) kapitola 7. Tr. G. Adams. Londýn: Rudolf Steiner Press 1983.
11 Steiner R. Duchovná veda a medicína, op.dt. prednáška z 9.4.1920.
12 Steiner R. Okultná fyziológia (GA 128) prednáška z 28. marca 1911. Tr. E. Frommer. Londýn: Rudolf Steiner Press 1983.
13 Steiner R. Kozmické pôsobenie na Zemi a v človeku (in GA 351). Prednáška z 27. októbra 1923. Tr. V. E. Evans. Londýn: Rudolf Steiner Publishing Co. 1952.
14 Steiner R. Duchovno-vedecký aspekt terapie (GA 313) prednáška zo 14. apríla 1921. Tr. R. Mansell. Long Beach CA: Rudolf Steiner Research Foundation 1990.
15 Steiner R. Človek v tele, duši a duchu; náš vzťah k Zemi (GA347)Tr. J.Reuter a S. Seiler. New York: Anthroposophic Press & London: Rudolf Steiner Press 1989.
16 Steiner R. Reč a dráma (GA 282) prednáška z 22. 9. 1924. Tr. M. Adams. New York: Anthroposophic Press 1986.
17 Tamže, prednáška z 5. 9. 1924.
18 Steiner R, Steiner-von Sivers M. Poézia a umenie reči (GA 281) prednáška z 13. 10. 1920. Tr. J. Wedgwood a A. Welbum. Londýn: London School of Speech Formation 1981.
19 Slezak-Schindler, C. Vom Leben mit dem Wort. Fuenf heilende Wirksamkeiten der Sprache und des Sprechens. Domach 1992.
20 Steiner R, Steiner-von Sivers M. Tvorivá reč. Charakter tvorby reči (GA 280). Tr. W. Budgett, N. Hummel & M. Jones. Londýn: Rudolf Steiner Press 1978.
21 Steiner R, Steiner-von Sivers M. Poetry and the Art of Speech, op. cit, prednáška z 29. marca 1923.

Prečo krv potrebuje železo.pdf

Pamäť kozmu – pamäť vody

Marc Henry: Pamäť kozmu – pamäť vody

Ako je možné pochopiť účinok homeopatického lieku? Rozhovor o samoorganizácii hmoty a vnútornej výstavbe vody.

V roku 2019 vydal francúzsky zdravotný úrad (HAS) záporné stanovisko k ďalšiemu preplácaniu homeopatie prostredníctvom zdravotného poistenia. Úrad sa domnieval, že neexistujú dostatočné dôkazy preukazujúce účinnosť týchto liekov. Napriek veľkej popularite homeopatie a značnému počtu lekárov, ktorí ju praktizujú, len veľmi málo ľudí sa k tejto otázke vyjadrilo verejne.
Marc Henry, profesor na univerzite v Štrasburgu, je jedným z mála vedcov, ktorí sa zasadzujú o homeopatiu. Marc Henry je chemik a zaoberá sa hlavne chémiou komplexných systémov, oblasťou interdisciplinárneho výskumu na rozhraní biológie, chémie, fyziky, matematiky a teológie. Ide o to, ako sa hmota samo-organizuje s cieľom vytvárať tvary a štruktúry. Spolupracuje najmä s kontroverzným laureátom Nobelovej ceny Lucom Montagnierom a navrhuje vysvetľujúci model fungovania homeopatie. Táto práca patrí do oblasti výskumu pamäte vody, o ktorom sa vedie kontroverzná diskusia.
Stretli sme sa s Marcom Henrym, aby sme sa o jeho koncepcii a práci dozvedeli viac. Nie je antropozof, ale počas rozhovoru sa ukázalo, že je s antropozofiou oboznámený. Tento rozhovor nezverejňujeme preto, aby sme ponúkli konečné vyhlásenie alebo „oficiálne“ stanovisko k tejto kontroverznej téme. Naším cieľom je diskutovať o konkrétnom stanovisku výskumného pracovníka. Každý si môže vytvoriť vlastný názor tým, že sa zaoberá rôznymi prístupmi a stanoviskami.

Louis Defèche: Vykonávate výskum samo-organizácie. Čo to znamená?

Marc Henry: Najskôr si musíte uvedomiť, že systém sa nikdy neoddeľuje od svojho okolia. Prechádza vždy tokom energie, t. j. merateľnou energiou, vyjadrenou v jouloch. Napríklad vír je typickou formou samo-organizácie. Vzniká, keď hrozí, že tok energie zničí štruktúru systému. Aby sa tomu zabránilo, všetky časti tohto systému spolupracujú podľa univerzálnej formy, ktorá sa nazýva „vír“. Vír je vytvorený tak, aby túto energiu rozptýlil takým spôsobom, že časti systému zostanú nedotknuté. Nie je prekvapujúce, že Rudolf Steiner miloval vírivé štruktúry, pretože sú ukážkovým príkladom samo-organizácie.
Podľa väčšiny vedcov formy a štruktúry hmoty vznikali náhodne počas veľmi dlhého časového obdobia. Ja ale patrím k menšine, ktorá má iný názor. V roku 1930 sa vznikom kvantovej fyziky uskutočnila vedecká revolúcia. Fyzika 19. storočia oddeľovala predmet od objektu. Kvantová fyzika nás naopak učí, že nie sme mimo systému. Hovorí nám: „Ja som systém.“ Keďže neexistuje jasný rozdiel medzi systémom a pozorovateľom, je potrebné vyvinúť matematický formalizmus, ktorý túto skutočnosť zohľadní. Zakladatelia kvantovej fyziky dospeli k rovnakému záveru. Existuje ale niečo, čo sa nedá merať: vedomie. Ak by sme nerobili merania, vesmír by vôbec neexistoval. Veci existujú iba preto, že interagujeme s vesmírom meraním – alebo jednoducho tým, že existujeme. Ak by sme nepozorovali, všetky možnosti by zostali otvorené. Potom by neexistoval determinizmus. Hneď ako začneme pozorovať, svet sa formuje. Tento uhol pohľadu nám umožňuje vysvetliť vznik komplexných systémov iným spôsobom. Podľa tejto myšlienky je vedomie pôvodom všetkého. (1)

Myslíte si, že kvantová fyzika priniesla objavy, ktoré ešte neboli začlenené do vedy?

V skutočnosti by človek mal používať iba kvantovú fyziku, tak v chémii, ako aj v biológii a fyzike, pretože je to skutočná veda o látke. Ale sme v absurdnej situácii. Študenti sa najprv učia „vlnovo-časticovému dualizmu“ kvantovej fyziky, ale potom sa vrátia k „guľovo-časticovému“ modelu 19. storočia. Kvantová fyzika zničila Newtonove a Maxwellove rovnice a objavila novú nedeterministickú vedu. Predovšetkým preukázala, že primárne je vedomie hmoty, ale dnes sa to všeobecne odmieta. Materialistický svetonázor vníma hmotu ako na nás nezávislú realitu, ktorú organizujú sily chaosu. Charakteristickou črtou vedomia je, že sa môže definovať tým, že sa odkazuje na seba samé. Tento odkaz na seba samého je problémom v matematike. Čo je vedomie? Ľudstvo sa týmto problémom zaoberá už od začiatku svojej existencie.

Ako vznikol váš záujem o fenomén vody?

Na začiatku svojej akademickej kariéry som mal to šťastie, že som dokončil dizertačnú prácu pod vedením Jacquesa Livagea. Upriamil moju pozornosť na stav hmoty, ktorý v tom čase nebol dobre známy: gél, t.j. tekutina, ktorá netečie, pretože je zmiešaná s pevnou látkou. Toto je tiež známe ako „koloidný stav“. Gély majú fantastickú vlastnosť. S niekoľkými miligramami hmoty môžete štrukturovať veľa litrov vody. Voda prestane tiecť a stáva sa tuhá ako ľad, ale na molekulárnej úrovni zostáva tekutinou. Keď som to zistil, okamžite som sa pripojil k biológii, pretože takto funguje bunka – 99% vody a niekoľko organických vlákien. Otvoril sa mi tým veľmi zaujímavý výskumný priestor.
Voda sa spája so všetkými látkami. Dokonca aj v prípade látky, ktorá sa považuje za vodu odpudzujúcu, sa dá hovoriť o milostnom príbehu. Tieto dve látky sa navzájom milujú, ale oddeľujú sa. Prečo sa milujú? Pretože ich priťahujú energie. Všetky látky priťahujú vodu. Táto príťažlivosť však občas vytvára odpor. Tu máme základný princíp života. Niečo je samým sebou i opakom – antagonizmom. Tento jav má štrukturujúci účinok – takto vznikajú formy. V zásade vždy, keď vidíte tvar, vidíte príťažlivosť, ktorá spôsobuje odpor. Odpor je dôležitý, pretože ak by bola iba príťažlivosť, vzniklo by veľké množstvo neforemnej hmoty. Ak bude účinný iba odpor, systém vygeneruje plyn – vyžiari a stratí všetku formu. Ak je však príťažlivosť asi taká silná ako odpor, potom vzniknú formy, pretože systém nemôže uniknúť týmto antagonistickým silám. Bunka potom nadobudne tvar bunky a kremeň tvar kremeňa. Nepotrebujete boha, žiadne náboženstvo ani nadprirodzenú bytosť. Sily lásky a nenávisti sa stretávajú a vytvárajú formy.
V kvantovej fyzike hmota nie je definovaná hmotnosťou, pretože podľa Einsteinovej teórie hmota zodpovedá určitej energii. Na druhej strane možno hmotu definovať spôsobom, ktorý by sa Steinerovi určite páčil, a to pojmom „spinu – rotácie“. Elementárne častice majú svoj vlastný moment hybnosti, ktorý je možné kvantifikovať. Rozlišujeme medzi celočíselným spinom (pri svetle) a polovičným číselným spinom (pri hmote). Zodpovedajúce elementárne častice sa nazývajú bozón (celé číslo) a fermión (polovičné číslo).
Ja som systém. Je tu niečo, čo sa nedá merať – vedomie. Charakteristickou črtou vedomia je, že sa môže definovať iba odkazom na seba samé.
Nakoniec, keď použijete zákony kvantovej fyziky, existuje iba jedna štruktúra, ktorá skutočne má realitu, a tou je prázdny priestor! Prázdny priestor je jediný, ktorého existenciu nemožno poprieť. A k dispozícii máme operátory, to znamená matematické funkcie, ktoré popisujú, ako sa hmota ničí a vytvára; operátor vzniku, operátor ničenia a operátor počtu častíc. S týmito tromi operátormi popisujeme základy skutočného sveta. Pripájam sa tu k hinduistickému konceptu Trimurti, ktorý označuje troch bohov: Brahmu (princíp stvoriteľa), Šivu (deštruktívny princíp) a Višnu (princíp zachovania). Túto trojicu nachádzame aj v kvantovej fyzike.

Pripomína to rozprávky európskej tradície, napríklad tri sudičky, ktoré tkajú osud.

Áno, ale tieto znalosti som nezískal študovaním budhistických, hinduistických alebo iných textov, ale z toho, čo vedci objavili pri hľadaní stále menších elementárnych častíc.
V určitom okamihu narazili na atóm a zistili, že takto existovať nemôže. Tak založili kvantovú fyziku, aby zdôvodnili existenciu atómov. Tento výskumný prístup je skutočne univerzálny. Integruje vedomie do oblasti vedy a nakoniec nás vedie k realite, ktorá je pôvodom všetkého: prázdny priestor.
Musíte sa naučiť milovať prázdny priestor. Je to veľmi ťažké. Ste v tejto miestnosti, odstránite skrinku, stôl, stoličky a ocitnete sa v prázdnej miestnosti. A potom odstránite štyri steny, stromy – a tu počujete hudbu. Netolerujete žiadnu hmotu a keď je všetko prázdne, dostanete sa do stavu čistého vedomia.
Z hľadiska kvantovej fyziky je materializmus absurdita, pretože hmota sa môže kedykoľvek vytvoriť alebo zničiť. „Vytvoriť“ znamená vytvoriť časticu z prázdneho priestoru. A „zničiť“ znamená, že častice úplne zmiznú. Táto veda je založená na pevných základoch, pretože urýchľovač častíc v CERN v Ženeve nám ukazuje, že niečo také je možné.

A aké je tu spojenie so samo-organizáciou, vodou a živou bunkou?

Druhý princíp kvantovej fyziky nás učí, že informácie nemožno zničiť.(2) Každá živá bunka dostáva informácie a prijíma rozhodnutia. Som hladný, smädný. Chcem jesť toto zviera alebo rastlinu? Tieto rozhodnutia prijímajú živé bytosti vo vzťahu k informáciám, ktoré dostávajú zo svojho prostredia. Živá bytosť sa živí informáciami. Môže s nimi narábať, ale nie ich zničiť. Môže robiť dve veci. Po prvé, môže vytvoriť materiálovú štruktúru na ukladanie informácií, ktoré považuje za dôležité. Poznáme túto fantastickú štruktúru – nazývame ju „mozog“.
Mozog slúži na ukladanie dôležitých informácií. Potom sú tu ale všetky tie informácie, ktoré považujete za nepodstatné a ktoré musíte niekde „zlikvidovať“. A to je práve úloha prázdneho priestoru. Dostáva informáciu, ktorá nikoho nezaujíma, všetko je v prázdnej miestnosti. To sa dá vypočítať pomocou prírodných konštánt, Planckovej konštanty, rýchlosti svetla a Boltzmannovej konštanty. Dá sa predstaviť, že prázdny priestor pozostáva z malých buniek, ktorých veľkosť sa dá vypočítať. Prázdny priestor má kapacitu až 10^244 bitov na uloženie všetkých informácií, ktoré existujú a budú vždy existovať. Vďaka tomu je Veľký tresk pochopiteľný – vytvára sa stále viac priestoru a času, pretože získavame stále viac informácií. Takže aj prázdny priestor musí narásť, aby všetky tieto informácie prevzal. Vidíme, ako sa táto časová os objavuje pri Veľkom tresku, ktorá by sa inak nedala vysvetliť.

Znamená to, že existuje kozmická pamäť?

Tento prázdny priestor je pamäťou vesmíru. Tu existuje spojenie s hinduistickým poňatím Akašickej kroniky. Texty, obsahujúce koncept Akašickej kroniky, boli napísané pred 4000 rokmi. Preto sú ľudia vo východných kultúrach aj dnes ešte veľmi opatrní, pretože všetko bolo zdokumentované, a tým pádom prístupné. Ak ste urobili niečo, za čo sa musíte hanbiť, nesiete to so sebou nielen na celý svoj život, ale na celú večnosť.

Pokiaľ sa nám túto záťaž nepodarí premeniť!

Áno, smrťou sa vraciame do prázdneho priestoru a znova máme prístup ku všetkým týmto informáciám. Nemáme ho počas našich životov, ale máme ho po smrti ako nositelia čistého vedomia. Tieto informácie potom môžeme reorganizovať vo vzťahu k našim minulým životom. Toto sa nazýva karma, koleso znovuzrodenia. Táto informácia existuje, je to pamäť vesmíru.

Ľudská pamäť je tiež záhadná.

Áno. Sedí vo veľmi malej časti mozgu, v hipokampe. Existujú experimenty, o ktorých by ste radšej nehovorili, pretože – karmicky povedané – sú veľmi drahé, napríklad ak zničíte určité oblasti mozgu zvieraťa, aby ste videli, čo sa tam deje. To sa dialo aj u ľudí, napríklad za nacistov. Ak zničíte hipokampus, pamäť sa tým veľmi poškodí. Ale to zničí len pamäť spojenú s vašim vedomím ja. Tu prichádza do úvahy moja teória: Fyzické spomienky nie sú uložené v mozgu, ale v bunkových membránach. V týchto membránach je voda a táto voda je nositeľom našich skúseností, od narodenia po smrť.

Ako ste dospeli k záveru, že informácie uchováva voda?

Kvantová fyzika rozlišuje medzi hmotou a svetlom. Nikto nemôže poprieť existenciu týchto dvoch javov. Spájajú sa navzájom. Všeobecne sa predpokladá, že svetlo prechádza hmotou, ale v skutočnosti sa tieto dve miešajú. Ako? Cez prázdny priestor, ktorý predstavuje spojivo. To je ten, čo vytvára svetlo, fotóny, a čo tiež ničí svetlo tým, že fotóny znova absorbuje. Toto vzájomné pôsobenie, interakciu poznáme veľmi dobre. Výmena fotónov je základom mobilnej komunikácie, ukladania údajov v počítači, fungovania tabletu … všetko je založené na výmene fotónov. Vo vnútri molekuly vody je prázdny priestor. Tam molekula vody hľadá fotóny, ktoré ju aktivujú. Akonáhle sa tak stane, existuje kvantová neistota a v tomto okamihu je možné získať energiu z prázdneho priestoru.
Je to ako u Popolušky: chudobné dievča nemá šaty, žiadny voz, ale chce ísť na bál. Zázračná babička potom hovorí: „Tu máš šaty, koč s koňmi a tiež sluhov“ – a všetko sa objavuje odnikiaľ, ale iba na určitý čas. Popoluška teda ide na bál, no keď hodiny odbijú dvanásť, všetko sa zmení na také, ako predtým. To je presne to, čo sa deje medzi vodou a prázdnym priestorom. Je to veľkorysý bankár, ale o polnoci mu musíte dať všetko späť. Našťastie existuje mechanizmus, ktorý prázdny priestor nepredpokladal. Čaká a keď dvanásť hodín odbije, obráti sa na molekulu vody. Musí vziať späť to, čo jej požičal, inak by porušil I. termodynamický princíp. Vzal teda späť svoje fotóny – koč sa opäť stal tekvicou, sluhovia myškami. Prázdny priestor však nepredpokladal vedľa prvej molekuly druhú molekulu vody. Prvá molekula vody posúva fotóny na druhú. Keď prázdny priestor požaduje späť to, čo jej molekula dlhuje, fotóny už prešli k inej molekule a počítadlo možno vynulovať. Druhá molekula má opäť určité množstvo času, rovnako ako prvá. Všetko sa to deje veľmi rýchlo, ale je to ako ragby, kde jeden hráč vždy odovzdáva loptu inému a cez túto posuvnú hru sa sčítava časové rozpätie. Nakoniec má fotón, pochádzajúci z prázdneho priestoru, veľmi dlhú životnosť. Fotón však musí byť nepretržite prenášaný, inak ho prázdny priestor znova „prehltne“. Toto sa nazýva oblasť koherencie, spojitosti. Je to ako rad molekúl vody, ktoré sa navzájom stimulujú hraním ragby. To všetko je neviditeľné, pretože sa to odohráva v molekulárnej oblasti. Kvantová fyzika nám poskytuje potrebné vzorce.

To všetko sa teda zakladá na rovniciach?

Je to založené na teórii, ktorá je vo vede bežná. Experimentmi sa nedá dokázať nič. Vykonávate experimenty, aby ste získali údaje a potom vyviniete modely a preukážete, že tieto modely dokážu experimenty vysvetliť. Momentálne vytvárame model, ktorý nám objasní, ako pamäť môže existovať.

Nemusí byť tento model experimentálne overený?

Áno, ale v tejto oblasti určite nie je nedostatok experimentálnych dôkazov. Existuje napríklad statický alebo dynamický Casimirov efekt, Lambov posun a mnoho ďalších. Model je dokonca taký zmysluplný, že vysvetľuje, ako funguje homeopatia.

Nie je teda priestor, v ktorom sa fotón preháňa, základom štruktúry?

Nehovoril by som o štruktúre, ale skôr o hudbe. Prečo? Pretože tu máme časový rozmer. Priestorovo videné, všetko sa zdá byť dosť zložité a chaotické. Tu sa jedná o frekvencie a máme k dispozícii rovnice, ktoré nám dávajú rády pre vlnové dĺžky fotónov, ktoré sa vymieňajú, a tiež pre rozšírenie priestoru, v ktorom sú fotóny uzavreté. Tieto rovnice sú založené na výpočtoch, ktoré je možné skontrolovať. Sú verejne dostupné.

Bude to všetko zverejnené vo vedeckých časopisoch?

Áno, v časopisoch s otvoreným prístupom. Ktokoľvek si môže tento článok stiahnuť a výpočty skontrolovať. Teraz vieme, že táto oblasť koherencie, súdržnosti, existuje. Vieme, že obsahuje 10 miliónov molekúl vody a tieto molekuly tvoria malý štvorec s dĺžkou strany 100 × 100 nanometrov a hrúbkou jedného nanometra. Sme tu v oblasti nanotechnológií. Jeden nanometer sa rovná 10-9 metra (jedna miliardtina metra). Ak ju vezmeme ako štvorec, je to 10-18 m2 a v tvare kocky 10-27 metra kubického. Takto dosiahneme fantastické úložné kapacity (bity). Predstavte si šachovnicu, na ktorej polia namiesto čiernou a bielou farbou označíte nulami a jednotkami. Vo filme je obraz vytvorený pomocou obrazových bodov – pixelov. V živote je to rovnako. Všetko, čo máte pred sebou, sú obrazové prvky, napríklad homeopatický liek je konfigurácia pixelov.
Mnohí obhajujú určitý druh materializmu, ktorý je skôr náboženstvom ako vedeckým prístupom. Existuje tu určitá fascinácia hmotou. Celá západná kultúra je zakotvená v materializme.

Vidíte nejaké spojenie medzi vaším chápaním živého a konceptom morfogenetických polí Ruperta Sheldrake?

Samozrejme, pretože na jednej strane majú svoju fyzickú štruktúru z mäsa a krvi, ale na druhej strane je každý atóm tejto štruktúry obklopený prázdnym priestorom. Všetka hmota je presiaknutá prázdnym priestorom. Ak predpokladáme, že prázdny priestor nie je prázdny, že máme trvalé spojenie s týmto informačným poľom a štruktúrou, ktorá tieto informácie ukladá, potom je zrejmé spojenie s Sheldrakovou predstavou morfogenetických polí. On na vysvetlenie svojej teórie nepoužil kvantovú fyziku alebo pamäť vody, ale to nie je také dôležité.

Je tu nejaký vzťah ku Steinerovému konceptu éteričnosti?

Pojednám o tom vo svojich ďalších článkoch. Steiner hovorí o fyzickom tele, ktoré samo o sebe nemá žiadnu formu. Ak chcete dať hmote formu, musíte predpokladať to, čo on nazýva éterným telom. A toto éterné telo vytvára štruktúru. Je to podobné ako Sheldrakove morfogenetické polia. Tieto polia nás obklopujú, pretože sme vložení do prázdneho priestoru. Hmota, ktorá sama osebe nemá žiadnu formu, sa živí týmto éterným poľom, aby vytvorila svoje formy. Momentálne objavujeme toto informačné pole, ktoré Steiner nazýval éterným. Steinerove myšlienky zapadajú do novo objavujúcej sa vedy, ktorá stavia vodu do centra tohto problému.

Netýka sa toto všetko aj filozofie?

Ak predpokladám existenciu prázdneho priestoru, okamžite vyvstane otázka, ako s ním komunikujem. Možno použiť vodu, ale funguje to iba na nevedomej úrovni. Ako však môže človek vedome hovoriť so „svojím“ prázdnym priestorom? Najprv musíte mať jasno v tom, že prázdny priestor je realitou. Ten je však neviditeľný, takže nemá zmysel hľadať ho pomocou vonkajších zmyslov. Naopak, musíte zavrieť oči, uši, nos, ústa, aby ste sa dostali dovnútra. Potom stretnete prázdny priestor s plným vedomím. Meditácia je spôsob, ako obísť mechanizmus vodných membrán, ktoré tvoria to, čo sa nazýva nevedomie. Predpokladám, že Steiner bol schopný ísť touto cestou dovnútra, rovnako ako všetci zasvätenci, ktorí vedia, že poznanie musíte hľadať vo vnútri a nie vo vonkajšom svete.

Mnoho ľudí sa dnes zapája do politiky, no len málokto považuje za potrebné obnoviť naše chápanie hmoty a života.

Mnohí obhajujú určitý druh materializmu, ktorý je skôr náboženstvom ako vedeckým prístupom. Existuje tu istá fascinácia hmotou. Celá západná kultúra je ukotvená v materializme. Sme presvedčení, že môžeme byť šťastní iba vtedy, ak zhromažďujeme bohatstvo, máme plné bankové kontá a stále viac spotrebovávame. Ale to je chyba. V 19. storočí veda zmenila spoločnosť. Teraz je čas tento proces zvrátiť. Dnes musí spoločnosť zmeniť vedu. Kyvadlo sa musí vychýliť opačným smerom. Od čias Galilea žijeme v materialistickom svete, je to už viac ako 400 rokov. Teraz sa musíme vrátiť k nemateriálnosti, k neviditeľnému. Toto vychýlenie kyvadla príde a môže nás snáď priviesť späť k názorom, ktoré boli kultivované vo veľkých filozofických školách staroveku a ktoré hovorili, že hmota neexistuje, že všetko je duch. Vďaka tomuto kyvadlovému pohybu sa veda vyvíja ďalej.

Niektorí sa nie bezdôvodne obávajú návratu starých náboženských názorov a povier. Predpokladám, že neobhajujete návrat do stredoveku.

Stredovek nedisponoval našimi vedeckými poznatkami. Dnes znovu nadväzujeme istý druh spiritualizmu, ale s obrovským množstvom materiálnych dát v batohu, čo vedie k úplne inému druhu duchovnosti. Musíte na to hľadieť ako na špirálu. Vedomie sa vyvíja a nikdy sa nevrátime do stredoveku.

Existuje New-age hnutie, ktoré má tendencie k poverám. Naproti tomu antropozofia je založená na skúsenostiach a má fenomenologický prístup.

To ukazuje, že Steiner bol niekto, kto vyvinul vysokú úroveň vedomia. Svedčia o tom jeho myšlienky. Vždy existovali ľudia z mäsa a krvi, ktorých vedomie bolo 500 alebo 600 rokov pred ich dobou. Je to veľmi nepríjemné, pretože žijú v určitom časovom období, ale svojou „hlavou“ sú 600 rokov vpredu. Takže sa stretávajú s mnohými nedorozumeniami a to môže byť dosť dramatické. Myslím, že Steiner bol zasvätenec, rovnako ako Goethe a ďalší.

Dnes vidíme, že čoraz viac ľudí vyvíja vedomie pre životné prostredie a životnú sféru.

Sme na začiatku veľkej revolúcie a rovnako ako pri všetkých revolúciách aj čas chaosu bude zlomený. Keď Šiva zasahuje do prírody, vzniká chaos. V určitom okamihu sa však znova objaví tvorca Brahma. Pretože Brahma používa chaos vytvorený Šivom na stvorenie niečoho nového. Ak sa chcete prispôsobiť tomuto novému svetu, musíte ten starý nechať trochu pozadu. To je to, o čo teraz ide.

Tento článok vyšiel tiež na https://www.aether.news/memoire-du-monde-et-memoire-de-leau/

(1) Pozri napr. dve posledné publikácie od Marc Henry: M. Henry u. J.-P. Gerbaulet, A scientific rationale for consciousness. ‹Substantia› 3(2), 2019, S. 37–54. https://doi.org/10.13128/Substantia-634; J.-P. Gerbaulet u. M. Henry, The ‹Consciousness-Brain› relationship. ‹Substantia› 3(1), 2019, S. 113–118. https://doi.org/10.13128/Substantia-161
(2) Pozri napr. výskum Johna Archibalda Wheelera.

Marc Henry je vedecký pracovník a profesor na univerzite v Štrasburgu, kde vyučuje chémiu, vedu o materiáloch a kvantovú fyziku. Jeho vedecký výskum o vode, molekulárnej chémii oxidu titaničitého a aplikácia kvantovej teórie na chemickú reaktivitu molekúl, viedli k viac ako stovke článkov publikovaných vo vedeckých časopisoch. Je tiež autorom knihy ‹L’eau et la physique quantique› (voda a kvantová fyzika), Dangles, 2016.

Preklad: Erich Šašinka